Denník N

Mudrochova dômyselná hra so skrytým paradoxom

Bol som elipsou, neón. Foto - Peter Anderovský
Bol som elipsou, neón. Foto – Peter Anderovský

V novozámockej Galérii umenia Ernesta Zmetáka je inštalovaná výstava Mariana Mudrocha, ktorú kurátorsky pripravil Juraj Mojžiš.

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch patrí k nemnohým slovenským regionálnym galériám, ktorých výstavná koncepcia svojím záberom presahuje charakteristiky regionálnosti a možno ju považovať za významnú v celoslovenskom meradle aj so zaujímavými medzinárodnými presahmi.

V súčasnosti sa v galérii koná výstava časti diela Mariana Mudrocha (od 16. mája do 22. júna). Výstava s dobre uváženou dramaturgiou a inštaláciou predstavuje v dynamickej skratke malej retrospektívy autorov spôsob myslenia a jeho výtvarného vyjadrenia.

Červený a modrý dym

Mladé obdobie jeho tvorby je zastúpené fotodokumentáciou akcie Farbenie ovzdušia II z roku 1970. Červený a modrý dym dymovnice v zasneženom teréne lesa. Tvar dymu vytvára procesuálnu, pohyblivú plastiku. V určitom momente je zachytený fotoaparátom; ale divák vie, že sa rozpína a zmizne.

Farbenie ovzdušia II.
Foto – archív Mariana Mudrocha

Na tvorivé začiatky nabudené školením v ateliéri profesora Václava Cíglera na VŠVU v Bratislave odkazujú aj dva objekty (z dreva a zo skla 1970) doplnené tretím z lesklého kovu (2014). Ich názov Nehybnosť pohybu korešponduje s tým, že v ich materializovaných tvaroch divák cíti balans stability a možného pohybu.

Aktuálna tvorba je predstavená obrazmi, ktoré sú kombináciami grafických a kresbových techník z cyklu Potichu, smerom dovnútra, a triptychom Ilúzia ilúzie (uvažovanie o F. X. Messerschmidtovi).

Motívom, ktorý Mudroch spracoval vo viacerých dielach, je pohyb postavy, fotograficky zobrazený v jednotlivých fázach fotografom Eadweardom Muybridgeom, ktorý bol aj inšpiráciou pre obraz mladého Marcela Duchampa Akt zostupujúci zo schodov. Na výstave je prezentovaný Mudrochov posun tejto témy, video Akt zostupovania zo schodov. V kvalitne zostrihnutom videu mladá žena (nie akt) zostupuje po pohyblivých schodoch v obchodnom dome.

Potichu smerom do vnútra II., sieťotlač, ceruza a zrkadlo.
Foto – Peter Anderovský

Názvy vedú s obrazom dialóg

Názvy diel Mariana Mudrocha nie sú ich názvami v zmysle pomenovania. Vytvárajú paralelnú, ale rovnocennú vrstvu diela. Vedú s vizuálnym obrazom dialóg – priraďujú ho k pojmom; ale aj naopak – vizuálny jazyk diela priraďuje verbálne pojmy k svojej forme a výrazu.

V poslednej fáze vystavenej tvorby sa tieto dve funkcie spoja. Ide o text napísaný neónovou trubicou Bol som elipsou (kresba neónom) a sériu výrokov aplikovaných na steny, ktoré uzatvárajú líniu výstavy (napríklad Zrkadlenie tmy, Tyrania zmyslu, Výkrik mlčania…). Vizuálny a verbálny jazyk sa zjednocujú: slová sa stávajú vizuálnym objektom (obrazom) a tento objekt sa dá verbálne čítať – vysloviť. Toto formálne zjednotenie však neuberá dielu napätie medzi videným a vysloveným, ktoré bolo silnou devízou predchádzajúcich diel.

Mudroch vo svojej tvorbe totižto pracuje so skrytým paradoxom. Paradox je dôležitou myšlienkovou konfiguráciou autora vo vizuálnej, aj verbálnej zložke. Syntax (pravidlá, ktoré autorovi umožňujú zrozumiteľné vyjadrenie v danej forme jazyka,) Mudrochovej tvorby nastavuje divákovi zdanlivé protirečenie foriem (napríklad čierna figúra na čiernom pozadí) – a z nej vyplýva významový (sémantický) paradox: neporozumenie na prvý pohľad (zdanlivý nezmysel). Niečo podobné sa deje aj vo verbálnej vrstve diela.

Foto – Peter Anderovský

Elipsa je kruhom v priestorovej perspektíve

Na tomto mieste treba spomenúť druhý motív, ktorým sa Mudroch vo svojom myslení zaoberá: elipsu. Je pre neho kruhom v priestorovej perspektíve, ktorý vyjadruje (alebo umožňuje tušiť?) transcendenciu. Pôvodný význam slova elipsa v gréčtine znamená vypustenie (výpustka), vynechanie časti informácie. V takomto zmysle sa pojem používa v jazykovede. Elipsa však predpokladá rekonštruovateľnosť zmyslu textu z určitého kontextu. Z niečoho, čo daný text presahuje (transcenduje).

Ak Mudrochove paradoxy dostatočne provokujú myseľ diváka, aktivujú eliptickú rekonštrukciu, divákovo vlastné porozumenie a interpretovanie diela.

To je ten pohyb „potichu, smerom do vnútra“. Inšpirovaný stručnými, ale didakticky účinnými výrokmi učiteľov mysticky (napríklad kóany zenových majstrov, tiež taoistické výroky, výroky kresťanských a súfistických mystikov), ktorých pochopenie vyžaduje „meditačný ponor“ – teda nie postoj rozumieť, ale prežívať myšlienku. Pochopenie vo vertikálnom kontexte. Chápanie predloženého motívu v dimenziách výška – hĺbka.

Táto malá (a len čiastková) sonda do autorovho myslenia by mohla byť pozvaním na divácke dobrodružstvo, na priamy zážitok stretnutia s tvorivými procesmi Mariana Mudrocha.

Teraz najčítanejšie