Chicago má víťazné typy aj v kancelárii

Keď som sa v roku 2005 presťahoval do Chicaga a stal sa zanieteným fanúšikom miestneho hokejového klubu Blackhawks, málo nasvedčovalo tomu, že už onedlho sa začne zlatá éra histórie chicagského hokeja.

Mužstvo hralo podpriemerne a 21-tisícová aréna United Center bola poloprázdna. Celá organizácia Chicaga Blackhawks sa nachádzala v hlbokej kríze a od televízneho športového kanálu ESPN si vyslúžila označenie „najhoršia organizácia v profesionálnom športe“.

Zlatá éra

Dnes som fanúšikom najúspešnejšieho severoamerického hokejového klubu súčasnosti – za posledných sedem rokov sa päťkrát prebojoval do finále Západnej konferencie NHL, získal dva Stanleyho poháre a dnes sa pustí s tímom Tampa Bay Lightning do tretieho finále za toto obdobie. Mužstvo má veľké množstvo fanúšikov v Chicagu, po celých Spojených štátoch amerických, ale aj v zahraničí a vďaka Mariánovi Hossovi aj na Slovensku.

Zlom prišiel v roku 2010, keď po 49. rokoch čakania získali Blackhawks štvrtý Stanleyho pohár v histórii a dva milióny fanúšikov s mužstvom oslávili jeho zisk v uliciach Chicaga. O tri roky neskôr sa Stanleyho pohár do Chicaga vrátil znovu a v aktuálnej sezóne má mužstvo k trofeji opäť veľmi blízko.

Tento rok zaznamenala chicagská hokejová organizácia ďalší míľnik – tristo vypredaných zápasov za sebou. Príjemné je, že sa na úspechoch podieľali aj naši hráči – okrem Hossu si dres s indiánom v posledných rokoch obliekli Michal Handzuš a Tomáš Kopecký. Zabudnúť nemožno ani na Petra Bondru, ktorý v drese Blackhawks strelil svoj 500. gól kariéry v NHL.

Nie je to len o hráčoch

Väčšina fanúšikov hokeja pozná mená ako Jonathan Toews, Patrick Kane, Duncan Keith, alebo Marián Hossa – hráčov mimoriadnych kvalít, ktorí si pýtajú pozvánku do siene slávy. Koľkí však vedia, kto je Rocky Wirtz a John McDonough? Práve oni od roku 2007 stoja na čele klubu a nesú hlavnú zásluhu na jednom z najúspešnejších príbehov v profesionálnom športe. 

Priestorové obmedzenia článku nedovoľujú dôkladnejšie sa zaoberať dôvodmi úspechu a prvkami, ktoré od nástupu do funkcií zaviedlo súčasné vedenie Blackhawks. A napokon, to ani nie je úlohou fanúšika a mali by sa tým zaoberať hokejoví odborníci a funkcionári na klubovej i národnej úrovni. Pozrime sa však na jeden z týchto prvkov – voľbu hlavného trénera.

Správna voľba trénera

Mnohí fanúšikovia zostali zaskočení, keď po pomerne úspešnej sezóne odvolalo vedenie v roku 2008 už po prvých štyroch zápasoch hlavného trénera Denisa Savarda, bývalého vynikajúceho hráča Chicaga. Napriek úcte voči Savardovi – čoho dôkazom je aj neskôr ponúknuté miesto v štruktúrach klubu – nebolo vedenie presvedčené, že by dokázal priviesť mužstvo k zisku Stanleyho pohára.

Dôveru dalo vedenie klubu skúsenému Joelovi Quennevilleovi a dnes je zrejmé, že to bolo majstrovské rozhodnutie. Hoci „tréner Q“ počas hráčskej kariéry nepatril medzi výrazné osobnosti NHL, v súčasnosti už patrí k trom najúspešnejším trénerom v histórii súťaže. Tým najúspešnejším je slávny Scotty Bowman, ktorý od roku 2008 – nie náhodou – tiež pôsobí v štruktúrach Blackhawks.

A čo u nás doma

Zatiaľ čo chicagský hokej zaznamenal rozprávkový vzostup, ten slovenský zažíva výrazný pokles. Za chicagským rozletom stojí kompetentné vedenie klubu, ktorému na úspechu záleží a rozumie, čo je k jeho dosiahnutiu potrebné. Je možné, že slovenský hokej zaznamenal úpadok aj – či najmä – preto, že takéto vedenie v slovenskom hokeji dlhodobo chýba?

Na túto otázku si z pozície hokejového fanúšika, ktorý nežije na Slovensku, netrúfam jednoznačne odpovedať. O jednej veci som však presvedčený: úspech organizácií – vrátane tých športových – v rozhodujúcej miere závisí od kvality ich vedenia a spôsobu ich riadenia. Inými slovami – úspešné organizácie majú správnych ľudí na správnych miestach.

Tento fakt je taký jasný, že by sme si ho nemuseli pripomínať, pokiaľ by sme sa tak často nestretávali s nesprávnymi ľuďmi na nesprávnych miestach. Identifikovať kritériá „správnosti“ je pomerne jednoduché; náročnejšie je určiť, ktorá osoba kritériá najlepšie spĺňa. A žiaľ, často existujú ďalšie faktory a sily, ktoré vstupujú do procesu.

Súčasné vedenie Blackhawks malo jasnú predstavu, ako priniesť radikálnu zmenu a jednotliví členovia mali nevyhnutné predpoklady na jej uskutočnenie – to všetko v období globálnej ekonomickej a finančnej krízy a po zavedení platového stropu v NHL. Paradoxne, v dobrých ekonomických časoch a súčasne pri nízkych cenách vstupeniek, si fanúšik cestu do United Center nachádzal iba ťažko, zatiaľ čo v čase hospodárskej krízy záujem o výrazne drahšie vstupenky prevyšoval kapacitu arény.

Skúsme sa poučiť

Inšpiratívny príbeh chicagského hokeja je iba čiastočne relevantný pre ten slovenský, avšak princíp, že víťazstvá na ľade, zaplnené hľadiská, ako aj ďalšie indikátory úspechu v rozhodujúcej miere závisia od osôb v hokejových kanceláriách, sa zdá byť univerzálne platný.

Pre náš hokej je dobrou správou, že má pri nadchádzajúcej voľbe prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja možnosť výberu a držím mu palce, aby sa rozhodol správne. Hokej na Slovensku nie je odsúdený na neúspech – zmena je možná.