Vlaky meškajú, ľudia sa tlačia, klíma nestíha. Kto môže za preplnené osobáky RegioJetu?
Príchod žltého súkromníka, developerský boom aj vstup do integrovanej dopravy. To všetko urobilo zo starej lokálky jednu z najrýchlejšie rastúcich tratí na Slovensku.
Dvadsaťšesťročný Adam je novým obyvateľom Kvetoslavova. Podobne ako stovky ďalších, aj jeho sem priviedla túžba po rodinnom dome v dostupnej vzdialenosti od Bratislavy.
V piatok ráno ho stretávame na stanici v jeho novom bydlisku. Prvýkrát si ide vyskúšať cestovanie osobákmi RegioJetu do práce, ktorú má v centre Bratislavy.
„Vlak bol moja prvá voľba. Je to rýchlejšie než auto a nemusím sa desiť rannej zápchy. Môžem cestovať na integrovaný lístok, ktorý mi platí aj na bratislavskú MHD, čo je praktické,“ hovorí pri čakaní na peróne.
Ľudia ako Adam sa v posledných rokoch postarali o raketový nárast cestujúcich na jedinej dotovanej trati na Slovensku, ktorú prevádzkuje súkromník.
Developerský boom okolo hlavného mesta, vstup RegioJetu do integrovanej dopravy a napokon aj aktuálna uzávierka dôležitých ulíc v Bratislave, to všetko urobilo z trate Komárno – Bratislava zrejme najrýchlejšie rastúcu linku na Slovensku. Alebo ako hovorí RegioJet: „Možno najrýchlejšie rastúcu linku v Európe.“
Z ospalej lokálky hlavný ťah
Čísla vyzerajú impozantne: Za rok 2017 previezli žlté osobáky 2,8 milióna cestujúcich, za rok 2018 to už bolo takmer 3,8 milióna a tento rok počíta RegioJet s tým, že sa prehupne nad štyri milióny.
Zásadný zlom prišiel minulý rok v apríli, keď RegioJet