Denník N

Urobil najkrajšiu detskú knihu na svete. Grafiky Chrudoša Valouška ilustrujú noviny

Kniha Panáček, pecka, tečka, poleno a zase panáček sa stala najkrajšou detskou knihou na svete. Foto - Baobab
Kniha Panáček, pecka, tečka, poleno a zase panáček sa stala najkrajšou detskou knihou na svete. Foto – Baobab

Kozmonautom som sa nestal, ale do kozmu lietam často a rád, hovorí Chrudoš Valoušek, ktorý bude cez víkend hosťom knižného festivalu BRaK.

Krstné meno Chrudoš rozhodne nepatrí medzi bežné české mená, rovnako však ani to, čo robí Chrudoš Valoušek, nie je bežné a už vôbec nie všedné. Za svoju prácu už získal niekoľko prestížnych cien, medzi nimi aj hlavnú cenu boloňského knižného veľtrhu pre najkrajšiu detskú knihu za titul Panáček, pecka, švestka, poleno a zase panáček, ktorá sa už dočkala aj holandského prekladu a mimoriadne pozitívneho ohlasu vo svete.

Čím ste chceli byť ako dieťa, mali ste nejakú vysnenú profesiu?

Chcel som sa stať kozmonautom, ale dopadlo to inak, muž, ktorý letel, sa volal Remek. Áno, bol to on, náš prvý a posledný československý kozmonaut Vladimír Remek. Škoda, pretože aj ja by som si zaslúžil osemdňový pobyt v kozme na obežnej dráhe. Lietam totiž vo svojej fantázii celkom často a rád. K tomu mi dopomáha ceruzka, fixy, čierny tuš, rydlo a farby. Cesty do iných, vzdialených svetov a galaxií cez kreslenie a čmáranie ma priťahovali už odmalička.

Linoryty Chrudoša Valouška z knihy Panáček, pecka, švestka, poleno a zase panáček.

 

Už na strednej škole ste študovali umelecký odbor a potom aj na UMPRUM-ke, kde ste boli začiatkom 80. rokov. Aké to boli roky – dostalo sa vám na škole v tom čase slobody v podobe tvorby?

Študoval som monumentálnu úžitkovú maľbu v architektúre, na strednej umelecko-priemyselnej škole v Uherskom Hradišti, aj v Prahe na VŠUP (UMPRUM). Zhodou okolností som sa pred pár dňami stal členom hodnotiacej komisie na pražskej UMPRUM-ke. Rovnaká škola, iná doba, iní aktéri, ale tá energia, tvorivý zápal mladých ľudí, tie sú vždy rovnaké. Mali sme za úlohu zhodnotiť práce študentov semestra, ktorí mali zadanie: 80. roky a sloboda. To bolo povinné zadanie z roku 2019.

A ako to zvládli?

Prekvapila ma naivita, s akou sa dnešní študenti pozerajú v akomsi retro pohľade na 80. roky, styčným problémom tej doby podľa nich bolo ochlpenie a depilácia, či skôr

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Umelecké noviny

Kultúra

Teraz najčítanejšie