Denník N

Po šiestich rokoch sucha Bratislava aj župa komáre podcenili, sľubujú, že sa polepšia

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Bratislava a ani župa nebudú striekať komáre chémiou. Premnožili sa po dlhých dažďoch najmä v okolí Moravy a Dunaja. Poslednú kalamitu sme zažili v roku 2013.

Ak vám na ruku v priebehu dvoch minút sadne viac ako dvadsať komárov, je to už zrejme kalamita. Takto sa dá laicky zmerať, či je komárov skutočne priveľa.

„To, čo sa teraz deje v Bratislave a okolí, je pre ľudí veľmi otravné a iritujúce, ale to nie je situácia, ktorá by z nejakého zákonného hľadiska prekročila bezpečnostný limit,“ hovorí Andrej Kovarik, splnomocnenec primátora Matúša Valla pre životné prostredie.

Prečo je tento rok komárov viac než v posledných rokoch? „Stala sa veľmi nepravdepodobná vec, že celý máj bol v našej oblasti extrémne daždivý a chladný a zrazu sa to preklopilo do opačného extrému a prišli tropické teploty. Na toto sme naozaj neboli pripravení reagovať,“ vysvetľuje Kovarik, dlhoročný ochranár, ktorý je riaditeľom sekcie životného prostredia na bratislavskom magistráte.

Komáre, ktoré sa objavujú nárazovo po záplavách a vytrvalých dažďoch, nie sú bežné, aké sa po celý rok vyskytujú v prírode. Ide o špeciálny druh, ktorý kladie vajíčka do bahna počas záplav. Keď záplavy opadnú a pôda sa vysuší, vajíčka v pôde prežijú aj niekoľko rokov. Keď hladina vody opäť stúpne a vajíčka sa dostanú k vode, začnú sa vyvíjať na larvy a z tých sú napokon dospelé komáre.

Chemický postrek vs. biologická metóda

Na zníženie výskytu nepríjemného hmyzu sa používajú najmä dve účinné metódy. Chemická a biologická. Vedenie Bratislavy a aj Bratislavskej župy odmieta použiť chémiu – v podstate jedinú možnosť, ako hubiť už dospelé komáre. Namiesto toho chcú použiť biologickú metódu.

Chemický postrek obsahuje látku cypemetrín, ktorý sa nachádza v mnohých prípravkoch na ničenie hmyzu. Neničí iba komáre, ale všetok hmyz a môže byť nebezpečný aj pre človeka.

Tomáš Derka z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského vysvetľuje, že pre nebezpečenstvo sa nemôže striekať letecky a nesmie sa dostať ani do vody, lebo je toxický pre ryby. „Postreky cypermetrínom sa pre ich negatívne účinky nepoužívajú v Rakúsku ani v Česku,“ hovorí Derka.

V minulosti sa na Slovensku chemické postreky proti komárom používali, toto leto ho už v Bratislave a okolí nepoužijú.

Ako to funguje

Biologická metóda nie je nebezpečná pre človeka a ani pre iné živočíchy – zároveň však nie je možné ju použiť na vyliahnuté komáre, len na ich larvy. Pri dospelých komároch treba čakať, kým prirodzene uhynú.

Prípravok označený ako Bti sú v podstate baktérie, ktoré zabíjajú larvy komárov. Nie je to postrek, ale granule, prášok alebo tablety, ktoré roztrúsia na miesta, kde je nadmerné množstvo lariev komárov.

Podľa Derku žije dospelý komár asi mesiac. Pri premnožení sa jeho populácia znižuje rýchlejšie, pretože je napríklad potravou pre iné živočíchy.

„Je možné, že koncom týždňa horúčavy vyvrcholia silnejšími búrkami a môže sa stať, že jedna búrka so správne nastaveným smerom vetra a intenzitou lejaku úplne zdecimuje celú populáciu,“ dopĺňa ho Andrej Kovarik z magistrátu. Odhaduje, že „najhoršia situácia“ môže trvať maximálne dva týždne.

Samozrejme, ak opäť nestúpme hladina vody a nevyliahnu sa ďalšie komáre. V takom prípade župa aj magistrát hovoria, že tentoraz už budú pripravení.

Župa sa stará o reguláciu komárov v celom kraji okrem územia hlavného mesta – a komáre z toku Dunaja a Moravy, ktoré sú už za hranicami Bratislavy, ovplyvňujú aj život v meste. Bratislavu a jej mestské časti má na starosti magistrát na čele s Matúšom Vallom.

Župa aj hlavné mesto komárov podcenili

Prírodovedci minulý rok pre Bratislavský kraj vypracovali štúdiu, v ktorej jasne opísali, ako sa dá zabrániť premnoženiu komárov biologickou metódou.

Župe odporúčali, aby sa inšpirovala v Rakúsku, kde majú stáleho odborníka na komáre. Ten pravidelne monitoruje ich liahniská, a ak počet lariev v jednom litri vody presiahne dvadsať kusov, majú ich začať ničiť. Podľa Derku, ktorý je jedným z autorov štúdie, je územie, ktoré treba na Slovensku monitorovať, dokonca ešte väčšie ako na rakúskej strane hranice.

Výskumník Derka hovorí, že vedúcemu úradu na trnavskej župe Mariánovi Viskupičovi odporúčali zamestnať na monitoring komárov experta na plný úväzok, tak ako je to na rakúskej strane Moravy. Expert by monitoroval stav komárov, rozhodoval, kedy, kde a ako treba hubiť larvy komárov a kontroloval, či bol zásah úspešný. Na tohto zamestnanca však podľa Derku nenašli peniaze.

„Dokonca sme župe ponúkali, že 60 percent úväzku zaplatíme z iného projektu, aby ten človek v zime mohol byť zasa prínosom pre univerzitu,“ hovorí Derka. „Ponúkli sme vybavené laboratórium a zapojenie študentov. Bolo však potrebné zakúpiť automobil, uvoľniť peniaze na terénny prieskum a zaplatiť aspoň časť úväzku experta na komáre.“

Viskupič to podľa neho odmietol – a bez riadneho monitoringu systém biologickej regulácie nemôže fungovať.

Župa sa bráni a tvrdí, že na monitoring človeka najali. Je ňou spoluautorka štúdie a odborníčka na komáre Lucia Strelková, ktorá má so župou zmluvu na desať hodín týždenne. To podľa Derku nestačí na pravidelné monitorovanie 137 kilometrov štvorcových územia, ktoré má Strelková na starosti. „V situácii, keď hrozí kalamita, musí byť expert v teréne každý deň od rána do večera. Aspoň desať hodín denne, nie týždenne,“ hovorí Derka.

Strelkovú sme v stredu zastihli v teréne aj s ďalšími dvoma zamestnancami z referátu životného prostredia. Tvrdí, že tento rok je prvý, čo sa snažia premnoženiu komárov zabrániť biologickou metódou. „Sami sa učíme, je to začiatok používania tejto látky a metódy. Budeme na tom pracovať a bude sa to zlepšovať,“ hovorí. V stredu podľa nej biologickú látku použili vo Vysokej pri Morave a v Záhorskej Vsi. „Nové komáre už nebudú. A stav dospelých sa bude znižovať,“ povedala.

Magistrát má pre Bratislavu vysúťaženú firmu, ktorá by mala regulovať výskyt komárov v meste. Hovorca mesta Peter Bubla však hovorí, že predchádzajúce vedenie mesta firmu Chemix-D zazmluvnilo len na likvidáciu komárov a nie na ich monitoring, čo pri biologickej metóde nedáva zmysel.

Tento rok už firmu zazmluvnili aj na monitoring, a ten práve prebieha. Hotový má byť začiatkom budúceho týždňa. Po zmonitorovaní oblasti môže mesto začať s biologickou metódou, ktorú uprednostňuje pred chemickou.

Posledná veľká kalamita komárov bola podľa odborníčky na komáre Lucie Strelkovej na Slovensku po záplavách v roku 2013. Za posledných šesť rokov si teda ľudia zvykli, že komárov je menej. Zvýšený výskyt komárov je pritom v blízkosti rieky Moravy a v záplavových územiach bežný.

„Nemôžeme chcieť mokrade európskeho významu a nechcieť komáre. Ja bývam vo Vysokej pri Morave a žijem tam s tým, že raz za čas mi život skomplikujú komáre. To je daň za nádherné prostredie, v ktorom sa naša obec nachádza,“ vraví Derka. „V Trenčíne na Pohode vás nič štípať nebude, lebo Váh je zregulovaný a mokrade zlikvidované.“

Chemický postrek až s povolením hygieny

Napriek tomu, že biologickú metódu uprednostňuje súčasné vedenie Bratislavy aj župy, môžu v niektorých obciach proti komárom bojovať aj chemickými postrekmi.

Šaľa už vo svojom rozpočte vyčlenila peniaze na chemický postrek a predbežne sa s jednou firmou dohodla na termíne postreku. Ten by sa mal konať v utorok budúceho týždňa nadránom. Šaľa žiada o pomoc s financovaním postreku štát, aby to nemuseli platiť z mestského rozpočtu.

Chemický postrek mesto nemôže použiť, kým to neodobrí regionálny úrad verejného zdravotníctva, teda hygiena.

Bratislavský župan Juraj Droba v stredu zvolal krízový štáb kvôli množstvu komárov, na ktoré sa sťažovali obce v Bratislavskom kraji. Na zasadnutí štábu starostom obcí zo Záhoria odporučil, aby sa čo najskôr obrátili na úrad verejného zdravotníctva a ten situáciu posúdil.

„Zvoliť postrek majú v kompetencii obce. Ak úrad verejného zdravotníctva na určitom území vyhlási kalamitný stav, je na rozhodnutí starostov jednotlivých obcí, akú formu boja s premnoženými komármi zvolia,“ vysvetľuje hovorkyňa župy Lucia Forman.

Andrej Kovarik z magistrátu hovorí, že chemickej metóde sa budú snažiť vyhnúť. „Určite nebudeme aplikovať zdraviu škodlivé riešenia hneď, ako sa objaví prirodzene vyššia populácia komárov v oblastiach, ktoré sú tým typické,“ hovorí Kovarik.

Upozorňuje, že v Bratislave sú aj chránené oblasti, kde sa žiadne preventívne ani chemické látky na reguláciu komárov používať nemôžu, a preto sa tu komáre stále budú vyskytovať. V čase zvýšeného množstva komárov odporúča namontovať sieťky na okná a používať repelent. Množstvo komárov v mestách sa podľa neho dá znižovať aj namontovaním búdok pre dážďovníky a netopiere na fasády budov, ktoré podľa neho dokážu v noci zjesť aj 3000 kusov hmyzu.

V súčasnosti majú medzi hlavným mestom, bratislavskou župou a rakúskou stranou prebiehať diskusie, ako sa čo najlepšie koordinovať v boji s komármi.

Môžu byť komáre nebezpečné?

Aj na Slovensku bola v minulosti malária, posledný prípad zaznamenali v šesťdesiatych rokov minulého storočia, píše sa v štúdii vyhotovenej pre župu na Slovensku. Maláriu prenášali komáre a riziko opätovného objavenia sa malárie podľa odborníkov stále pretrváva.

V súčasnosti však komáre na Slovensku nie sú pre človeka nebezpečné, ak po ich uštipnutí nedostane alergickú reakciu. Štúdia opisuje, že komáre môžu prenášať aj druh hlísty, ktorá sa môže objaviť u ľudí aj u psov, ale ide o ojedinelé prípady.

Derka hovorí, že komáre môžu prenášať vírusy, ktoré sa podobajú na ľahšie chrípkové stavy a spôsobujú zvýšenú teplotu či bolesti hlavy.

„V súčasnosti však komáre na Slovensku nepredstavujú epidemiologickú hrozbu a treba ich považovať iba za trápiče, znepríjemňujúce život, prácu a pobyt v prírode,“ píše sa v štúdii.

Zvýšené množstvo komárov tento rok priniesli extrémne zmeny počasia a je pravdepodobné, že kvôli klimatickej kríze sa budú podobné extrémy objavovať čoraz častejšie.

Teraz najčítanejšie