Denník N

Biológ: Mix črevných baktérií na chudnutie? Budúcnosť je vo fekálnej transplantácii

Profesor Julius Lukeš. Foto - Akademie věd ČR/Pavlína Jáchimová
Profesor Julius Lukeš. Foto – Akademie věd ČR/Pavlína Jáchimová

Keď vedci preniesli črevný mikrobióm z tela chudých ľudí do obéznych myší, myši schudli. Predstavte si, akým svätým grálom bude mix črevných baktérií, ktorý by viedol k chudnutiu u ľudí, vraví v rozhovore český biológ, ktorý si v bruchu pestoval pásomnicu.

Naše črevá sú safari s tisíckou druhov mikróbov. „Zoznam ľudských chorôb, ktoré ovplyvňujú alebo ich priamo spôsobujú, každým dňom rastie,“ hovorí v rozhovore pre český Deník N rešpektovaný český profesor Julius Lukeš. Parazitológ, ktorý však patrí aj k čulým popularizátorom ľudského mikrobiómu.

„Šokujúce je, ako ovplyvňuje náš mozog. Hrá zrejme dôležitú úlohu pri vzniku Alzheimerovej choroby,“ vraví Lukeš. Budúcnosť medicíny vidí vo fekálnej transplantácii, ale na biodiverzite vlastného črevného ekosystému môžete začať pracovať hneď. Ako?

Pred niekoľkými rokmi sme spolu robili rozhovor o parazitoch a prvokoch v oceánoch a sľúbili sme si, že nabudúce to bude len o baktériách v našich črevách. Medzitým však došlo priamo k explózii záujmu o mikrobióm, alebo je to len môj pocit?

Rozhodne nie. Vývoj mnohonásobne predčil moje očakávania. Popri revolučnej metóde Crispr, ktorá umožňuje pozmeňovanie genetickej informácie, je dnes ľudský mikrobióm asi najdynamickejšie sa rozvíjajúci odbor biológie.

A je to dobre alebo zle?

Z deväťdesiatich percent dobre. Mikrobióm má neskutočný vplyv. Ešte pred pár rokmi by som možno povedal, že sa to s tým záujmom preháňa, ale už si to nemyslím.

Čo vás presvedčilo?

Nie je to môj odbor, ale rád mikrobióm popularizujem, je to niečo ako koníček. Čítam teda oveľa menej vedeckých článkov na túto tému, ako by som mal a chcel, ale aj tak je mi jasné, že vplyv mikrobiómu je väčší, než sme si doteraz dokázali predstaviť.

Rôzne hypotézy, ktoré boli ešte pred pár rokmi považované za príliš divoké, sa potvrdzujú. Zoznam ľudských chorôb, ktoré naše mikróby ovplyvňujú, alebo ich priamo spôsobujú, rastie každým dňom. Mikrobióm teda zaujíma každého, kto sa stará o vlastné zdravie.

Čo majú spoločné parazity – predmet vášho vedeckého záujmu – s baktériami?

Pri popularizácii parazitológie sa snažím ukázať, že to, čo na prvý pohľad vnímame negatívne, môže byť niekedy prospešné. A to platí pre parazity i baktérie.

Všeobecne ich vnímame ako potvory, kvôli ktorým máme angíny a iné zápaly. Možno už aj medzi laikmi je rozšírená informácia, že veľa baktérií, ktoré máme v črevách, je „dobrých“, ale až v posledných rokoch sa ukazuje, čo všetko pre nás robia.

Je to nesmierne zaujímavý mikrosvet. Nejde len o to, čím nám baktérie škodia alebo prospievajú, ony v nás totiž predovšetkým žijú. Vzájomne interagujú, podpichujú sa alebo si pomáhajú, majú  alebo sa nemajú navzájom rady. Keď ste organizmus, ktorý žije niekde uprostred čreva, nemusíte sa nikdy dostať až k ľudskej bunke, naopak, musíte tam nejako vychádzať s inými baktériami.

Vraj sa baktérie vedia navzájom aj „spočítať“. Sú schopné aj strategických rozhodnutí?

Áno, bojujú spolu alebo uzatvárajú spojenecké pakty. Je pred nami dlhá cesta, než tomu všetkému prídeme na koreň, ale už teraz je jasné, že aj tadiaľto vedie cesta k vylepšovaniu kvality ľudského života. Ale je to čertovsky komplikovaný svet.

Platí, že čím je mikrobióm pestrejší, tým lepšie?

Čím väčšia je diverzita, tým lepšie. Platí to v každom ekosystéme, teda aj v črevách. Keď potom dostane ekosystém nejakú frčku do nosa – les zmetie víchrica alebo črevá dostanú ranu v podobe antibiotík –, ak je druhovo chudobný, ľahne skoro všetko, ak je však druhovo bohatý, pomerne rýchlo sa pozviecha a vráti do pôvodného stavu.

Ktorý poznatok o vplyve črevných baktérií na človeka vás v posledných rokoch najviac zasiahol?

Šokujúce je, ako naše mikróby ovplyvňujú mozog. Hrajú zrejme dôležitú úlohu pri vzniku Alzheimera, Parkinsona, ale aj porúch autistického spektra. Ešte pred štyrmi rokmi by som povedal, že je to sci-fi, pred dvoma rokmi by som bol skeptický, ale dnes tomu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Cesta k zdraviu

Rozhovory

Teraz najčítanejšie