Nevedel, že má brata vo vedľajšom meste, stretli sa len krátko, ale bolo to krásne
Alexander vyrastal ako jedináčik a bol by ním možno zostal navždy, keby sa náhodou nestretol na strednej škole s mladým učiteľom.
Alexander (65) vyrastal v prostredí, kde neboli jedináčikovia. On bol jediný. Deti sa mu za to smiali. O to viac, že jeho mama bola veľmi ochranárska.
„Ničia mama nevystrčila aj päťkrát za popoludnie hlavu z okna a nekričala, že kde je, len moja. Vyrastal som na konci 50. a v polovici 60. rokov, vtedy bolo dieťa skôr samorast než niekto stále monitorovaný rodičmi. Za mamino správanie som sa veľmi hanbil, lebo som ho nechápal,“ spomína si.
Alexandrova mama bola aj o dosť staršia ako mamy jeho rovesníkov. „Keď som išiel do prvej triedy, mama mala už 44 rokov a trochu sivé vlasy, ostatné mamy mi pripadali veľmi mladé. Aj za to som sa hanbil.“
Neskôr sa Alexander dozvedel aj to, že jeho otec bol skoro o osem rokov mladší ako mama, čo bola vtedy rarita. A aj to, že mama už bola raz vydatá.
„Rodičia mi hovorili, aby som sa o tom veľmi nezmieňoval, že ľudia budú klebetiť, lebo nemajú radi, keď sa niečo vymyká z priemeru a nie je podľa zaužívaných vzorcov. My sme vtedy bývali v takom malom činžiaku ešte z prvej republiky, tri poschodia, šesť bytov, každý tam každého poznal,“ vraví Alexander.
Keď mal 15 rokov, presťahovali sa do vedľajšieho mesta. Tam nastúpil na gymnázium. V polovici školského roka ich triedna vážne ochorela a prišiel ju zastupovať nový učiteľ.
„Boli sme z neho
