Denník N

Kiskova predstava volebného systému je zatiaľ ďaleko od toho nemeckého

Prezident Andrej Kiska. Foto - TASR
Prezident Andrej Kiska. Foto – TASR

Nemecký volebný systém zachováva pomerné zastúpenie politických strán v parlamente a zároveň je spravodlivý voči ľuďom z regiónov.

V kontexte prezidentovho návrhu na zmenu volebného systému sa uvádza ako názorný príklad Nemecko, pretože vraj v tejto krajine existuje zmiešaný volebný systém. Je najvyšší čas toto povrchné zjednodušenie uviesť na pravú mieru, aj preto, lebo sa bežne uvádza (nielen) v niektorých starších učebniciach základov politológie a pletie študentov aj absolventov tejto spoločenskej vedy.

Volebný systém používaný pri voľbe členov Nemeckého Spolkového snemu má svoje presné pomenovanie vyjadrujúce jeho základné princípy. Nejde o žiadny zmiešaný, ale o personalizovaný pomerný volebný systém.

Skutočne, tak ako mnohé ďalšie demokracie, vrátane tej slovenskej, aj Nemci na voľbu spolkových poslancov využívajú pomerný volebný systém. Hoci s dôležitým rozdielom. Namiesto preferenčného hlasovania krúžkovaním, aké poznáme napríklad na Slovensku, vyjadrujú individuálnu preferenciu pre konkrétneho kandidáta väčšinovým hlasovaním v jednom z 299 jednomandátových volebných obvodov.

Dva hlasy

Nemci majú vo voľbách do Spolkového snemu dva hlasy, oba na jednom hlasovacom lístku. Druhým hlasom volia politickú stranu pomerným systémom, tým prvým konkrétneho kandidáta väčšinovým systémom.

A prečo vlastne ide o pomerný volebný systém, a nie zmiešaný, hoci sa pri voľbe uplatňujú oba typy hlasovania?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Andrej Kiska

Teraz najčítanejšie