Denník N

Verejný hejt nezabral

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľuďom typu Kollár alebo Kotleba je možné sa iba postaviť.

Autor je sociológ, Inštitút pre výskum práce a rodiny

Nedávno si Boris Kollár odskočil zo stretnutia s Marine Le Penovou, aby si užil konfrontáciu s demonštrantmi protestujúcimi proti fašizmu, ktorým ponúkal pečivo. Z megafónu sa posmešne ozývalo: „Slniečkari, dajte si!“ Jeden zo šampiónov hejtu dával na známosť: „Pozrite sa, kto tu je hulvát a že ja to nie som…“
Podkladanie sa tomu najhoršiemu v Európe bolo nakoniec neúspešné. Zarážajúca však bola potreba „nepolitika“ ísť do konfrontácie s ironickými posmeškami, ktoré možno pozorovať na zhromaždeniach ĽS NS. Ako zabrániť šíreniu odkazov oslovujúcich prvú signálnu do spoločnosti? Debatovať s voličmi populistických alebo fašistických strán, ktorým boli jeho verejné odkazy určené?

Na obranu slušného dialógu

Ak chceme zachovať zmysluplnú diskusiu, prvé, čo človeku napadne, je všetko staviť na rozum. Keď sa bude dostatočne často hovoriť o hrôzach fašizmu, objasňovať logika dezinformácií o Európskej únii, skóre pre demokratických politikov by malo rásť. Očakávaný výsledok: naštartovanie komunitnej empatie a súdržnosti, odmietnutie radikálnych riešení. „Antisystém“ začne postupne prehrávať. Bez trpezlivého poukazovania na dôsledky totalitných ideológií a potreby vzdelania je koniec. Bolo by však ilúziou myslieť si, že všetko sa začína a končí správnou analýzou faktov. Pri interpretácii toho, čo počúvame a čítame, je v hre oveľa viac.

Čo ovplyvňuje presvedčenia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie