Bez nenávistnej grimasy

Mám v počítači zložku s názvom Výzvy. Dlhodobo v nej zhromažďujem informácie o problémoch, ktorým čelíme – my ľudstvo, my euroatlantický civilizačný okruh, my Stredoeurópania, my Česi a Slováci, my Pražáci, žižkováci, ľudia rôznych náboženských a politických vier. Nejdem ich vymenúvať. V hlave mi však rezonujú tri veľmi staré spomienky.

Bol som ešte úplné decko z bratislavského podhradia. Mamka ma posielala na angličtinu k pani Bihellerovej. Naučila sa tento jazyk kdesi počas vojny v koncentračnom tábore. Raz ma cestou na Hviezdoslavovom námestí pristavila jedna z našich miestnych autorít. Opýtal sa: „Kam ideš?“ „Na angličtinu,“ odpovedal som. „Ako?“ „Električkou.“ „Máš na ňu?“ „Hej,“ prikývol som. „Daj sem!“

Druhá spomienka: Čítali sme si vtedy s pani Bihellerovou z anglickej knižky, ktorú som si vzal od Egona. Boli to krátke zenové rozhovory učiteľa a jeho žiakov. Dva si pamätám.

Sedí majster s návštevníkom, ktorý sa prišiel opýtať na múdrosť zenu. Majster mu nalieva čaj do šálky. Šálka už je plná, a on stále leje a leje. Hosť nevydrží a zvolá: „Dosť! už je plno!“ Majster na to: „Tak ako táto šálka, aj tvoja hlava je plná zbytočností. Ak sa chceš naozaj niečo nové dozvedieť, musíš ju najprv vyprázdniť.“

Druhé rozprávanie: Vráti sa majster po celodenných pochôdzkach za tmy domov. Medzitým mu ho zlodej totálne vybielil. Vyjde pred svoj prázdny príbytok, pozrie na nočné nebo a povie: „Aký nádherný mesiac! Škoda, že si ho zlodej nemôže vziať.“

Nazad k výzvam našej doby. Zmena klímy? Sucho? Hlad? Vojny? Demografické trendy? Migranti pod bránami? Konflikty kultúr a náboženstiev? Zvrhlé ideológie? Digitálna revolúcia? Brexit? Rusko? Čína? USA? Trump? Le Penová? Zeman, Babiš, Okamura? Fico, Harabin, Kotleba? …

Čistá hlava na krku a nebo plné hviezd nad nami! Láskavosť a súcit sú už potom iba dva schodíky na ceste ku šťastiu. Taký človek potom pristupuje inak aj k výzvam svojej doby. Bez nenávistnej grimasy v tvári a hnevu v srdci.

P. S.

Po dopísaní tohto textu som záložku Výzvy vymazal.