Denník N

Nedeľná nekázeň: António Srholec aj Zuzana Čaputová prejavili odvahu v zápase so zlom

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ježišov záujem o človeka oceňovali aj ľudia, akými väčšinová spoločnosť pohŕdala. Vyhľadávali Jeho spoločnosť a tešili sa z nej. Duchovným v úrade sa to vôbec nepáčilo. Takto prejavovanú lásku považovali za ľahkovážnu, za blasfémiu… a Ježišovi ju zazlievali.

Je zaujímavé, že Ježišovi záleží aj na nich. Oslovuje ich. Nie kritikou. Nie výčitkami. Aj k nim, farizejom a zákonníkom, pristupuje s rešpektom. Aj im sa pokúša otvoriť oči pre vlastné šance, pre zmenu.

Ani pohoršujúcim sa moralizovaním zbožných, že sa stretáva a komunikuje s vyvrheľmi, sa nenechá vyprovokovať k tomu, aby im odpovedal rovnako agresívnym spôsobom. Kladie im otázku. Necháva priestor na premýšľanie, sebaskúmanie, a zároveň vyjadruje presvedčenie, že budú mať dobrý úmysel: Keby niekto z vás mal 100 oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá 99 na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde?

V biblickom príbehu o stratenej ovci sa môže nájsť každý. Niekedy sa môžeme identifikovať so stratenou, uštvanou alebo vyplašenou ovcou, inokedy s neúnavne hľadajúcim pastierom, dokonca aj s nervóznymi predstaviteľmi duchovných, lídrov. Záleží na našej ochote počúvať alebo čítať s porozumením.

Pastier v podobenstve nehľadá dôvody zlyhania stratenej existencie. Záleží mu na každej, preto ju ide hľadať a s radosťou ju prinesie späť. Keď je jeho snaženie úspešné, pozve si priateľov a susedov, aby s ním návrat stratenej ovce oslávili.

Aj dnes nie sú stratení len jednotlivci. Stratené sú celé stáda. Stratení sú pastieri. Strateným môže byť nervózny, frustrovaný kritik, ale aj spoločenstvo, ktoré nie je schopné myslieť kriticky, nie je ochotné počúvať argumenty. Stratení sú tí, ktorí už prestali hľadať, ktorým je všetko jedno.

Hlavnou myšlienkovou líniou podobenstva je pozvanie k radosti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Nedeľná nekázeň

Teraz najčítanejšie