Denník N

Leonardo da Vinci sa vymykal svojej dobe. Obliekal sa inak, bol skeptik a spochybňoval autority

Massimo Polidoro bol hosťom festivalu Dolce Vitaj, ktorý organizuje Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave. Na Slovensku vystúpil s prednáškou a zúčastnil sa diskusie o da Vincim. Foto – Roberta Bariová
Massimo Polidoro bol hosťom festivalu Dolce Vitaj, ktorý organizuje Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave. Na Slovensku vystúpil s prednáškou a zúčastnil sa diskusie o da Vincim. Foto – Roberta Bariová

O osobnosti Leonarda da Vinci, mýtoch, ktoré o ňom kolujú, jeho záujme o prírodu či o príbehu obrazu Mony Lisy s talianskym spisovateľom Massimom Polidorom.

„Leonardo da Vinci nepovažoval umenie za niečo, čo si len zavesíte na stenu, aby ste sa na to pozerali, aké je to pekné. Chcel, aby sa vás umenie dotklo, vyvolalo vo vás emóciu a o veciach ste začali premýšľať,“ vraví v rozhovore pre Denník N MASSIMO POLIDORO, autor knihy Leonardo. Tajný život rebelského génia.

Názov vašej prednášky, s ktorou ste vystúpili v Bratislave na festivale Dolce Vitaj, bol „Leonardo – tajný život rebelského génia“. V čom bol da Vinci rebelom?

Zvonka to možno vyzerá, že jeho život bol pokojný a nebol príliš rebelantský, no v skutočnosti šiel Leonardo proti prúdu. Jeho život ovplyvnilo, že bol mimomanželským dieťaťom – nemohol získať formálne vzdelanie a ísť tak v šľapajach otca, ktorý bol právnikom. Spolu so strýkom ho vychovával jeho starý otec. To, že nemal formálne vzdelanie, bolo pre neho výhodou, lebo to oslobodilo jeho myseľ, aby dokázal rozmýšľať o hocičom. Bol veľmi zvedavý a už od detstva ho všetko zaujímalo. Rebelom bol aj v tom zmysle, že sa nepoddal mocným.

Čo vieme o da Vinciho osobnosti?

O Leonardovi sa napísalo už všetko, preto som sa vo svojej knihe zameral na to, akým bol človekom. Leonardo o sebe písal veľmi málo, preto som vychádzal z toho, čo o ňom povedali iní. Kniha má podobu memoárov a príbehy som prerozprával cez Francesca Melziho, Leonardovho žiaka, ktorý bol jeho blízkym priateľom a zotrval s ním až do smrti. Takže som o Leonardovi napísal z pohľadu Francesca.

Ako ste ho vykreslili?

Ako človeka, ktorý nebol zviazaný konvenciami. Vymykal sa napríklad aj oblečením. V jeho dobe ľudia nosili dlhé šaty, no on mal krátke, často ružové, čo bola farba aristokratov. Bolo neobvyklé, ak sa takto obliekal umelec.

Robil to preto, že chcel provokovať?

Je možné, že sa vyžíval v reakciách, ktoré vyvolával. Mal dlhé vlasy aj bradu v čase, keď ľudia mali dlhú buď bradu, alebo vlasy, nie oboje. Možno to bola súčasť jeho

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie