Washington by to mal s Teheránom skúsiť ešte raz
Súčasné americké sankcie voči Iránu fungujú, no môžu viesť aj k tomu, že krajina zatlačená do kúta rozpúta vojnu. Cestou, ako z toho von, je opäť rokovať a pokúsiť sa o novú jadrovú dohodu.
Autor je predsedom americkej Rady pre zahraničné vzťahy
Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa si ešte viac ako Rusko, Čínu či Severnú Kóreu vzala na mušku Irán. Na islamskú republiku vytvára už dva a pol roka sústredený tlak. USA odstúpili od jadrovej dohody z roku 2015, hľadajú páky na iránske ozbrojené sily, zvlášť na revolučné gardy považované za teroristickú organizáciu, uvalili na Irán ekonomické sankcie týkajúce sa viac ako tisícky jednotlivcov a organizácií a učinili rozhodnutia, ktoré Iránu veľmi sťažujú predaj jeho ropy.
Funguje to, ale…
Americká politika funguje – v tom zmysle, že väčšina krajín vrátane tých, čo nesúhlasia s Trumpovou politikou, usúdila, že je lepšie udržať si obchodné a investičné väzby s USA ako s Iránom. Iránsky export ropy prudko klesol a jeho ekonomická izolácia je skutočná a ešte sa prehlbuje. V roku 2018 tamojšie hospodárstvo pokleslo o štyri percentá a predpokladá sa, že tohto roku to bude o ďalších šesť percent. Iránska mena sa oslabuje. V médiách sa objavili správy o prudkom raste cien, nedostatku potravín a liekov a obmedzovaní finančných transferov pre Hizballáh a rozličné milície, prostredníctvom ktorých Irán šíri svoj vplyv v oblasti Blízkeho východu.
No hoci je tento tlak zjavný, jeho dôvody až také zrejmé nie sú. Mnohí ľudia z Trumpovej vlády podľa všetkého preferujú zmenu režimu v Teheráne. Lenže takýto scenár je len málo pravdepodobný. Štyridsať rokov po revolúcii, ktorá odstavila šáha, sa iránsky unikátny politicko-náboženský systém a vláda zdajú stále dostatočne odolné, aby ustáli americký tlak a vydržali ekonomické ťažkosti.
Pravdepodobnejšie je, že americká ekonomická vojna môže viesť ku skutočnej vojne. Irán dal jasne najavo, že bolesť nielenže znesie, ale že ju aj „ocení“. Takmer isto sa angažoval v nedávnych útokoch na ropné tankery v Ománskom zálive a v dronových útokoch na saudské letisko, ktoré uskutočnili jemenskí Húsíovia.
Iránska vláda taktiež oznámila, že má v úmysle postupne porušiť záväzky, ktoré vyplývajú z jadrovej dohody. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Irán pomaly zvyšuje svoju produkciu jadrového paliva. Zdá sa, že krajina je tiež odhodlaná dosiahnuť takú úroveň obohatenia uránu, ktorá je blízka úrovni potrebnej na využitie v jadrových zbraniach. Všetko toto zvyšuje riziko nákladného konfliktu medzi Iránom a jedným či viacerými jeho susedmi, alebo dokonca so Spojenými štátmi. Takýto konflikt by takmer isto eskaloval a rozširoval by sa, čo by zhoršilo nielen iránsku situáciu, ale aj situáciu Spojených štátov či Izraela.
Nastal čas na diplomaciu
Niekde medzi drahou vojnou a nepravdepodobnou zmenou režimu leží tretia možnosť, ktorá by si však vyžadovala, aby Trump využíval možnosti diplomacie. Tak, ako zmenil svoj postoj voči Severnej Kórei, by ho mohol zmeniť aj voči Iránu.
Kritika súčasnej vlády voči jadrovej dohode bola do veľkej miery oprávnená. Hoci dohoda
