Denník N

Vyrovnané hospodárenie nebude – nový minister nebude opravovať chyby Kažimírovho rozpočtu

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický. Foto – TASR

Minister financií má nástroje, ako by ešte mohol skúsiť zachrániť vyrovnaný rozpočet. Takmer isto ich však nevyužije, pretože úroky z pôžičiek zatiaľ nestúpajú a navyše sa blížia voľby.

Autor je makroekonóm VÚB

Koncom minulého roka politici prepísali históriu slovenských verejných financií. Parlament po prvýkrát od vzniku samostatného Slovenska schválil pre verejnú správu rozpočet s vyrovnanými príjmami a výdavkami (presnejšie, s minimálnym deficitom jedného eura).

Po krízových rokoch a postupnom, často aj bolestivom znižovaní vysokého deficitu to bol veľký úspech. Aj napriek tomu, že finálne zníženie schodku vládneho návrhu v parlamente na nulu docielila až hrozba jeho negatívneho hodnotenia z Bruselu.

O pol roka neskôr je však zrejmé, že Slovensko si aj za rok 2019 zaknihuje vo svojom hospodárení ďalší deficit. Dokonca možno vyšší ako vlani či predvlani.

Zhodujú sa na tom nezávislé inštitúcie ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska i Európska komisia. Každá jedna z nich má dostatok aj informácií, aj odborníkov na to, aby sme to na základe ich konsenzu brali ako hotovú vec.

Na spomalenie to nezvaľujme

Čo sa medzitým stalo? Nič výnimočné: naplnila sa väčšina z rizík, ktoré rozpočet obsahuje takmer každý rok. Akurát už do štátnej kasy zároveň nepritekajú „tradičné“ nadpríjmy daní a odvodov, ktoré toto zlé rozpočtovanie v ostatných rokoch zvykli kompenzovať.

Rozpočtová rada, ktorá na nerealistické rozpočtovanie pravidelne upozorňuje, hovorí najmä o výpadku nedaňových príjmov (z dividend, predaja majetku a podobne), ako aj o vyšších ako plánovaných výdavkoch na investície z prostriedkov prenášaných z predchádzajúcich rokov.

Pripomína aj štedré míňanie na sociálne dávky, zdravotníctvo a rast výdavkov samospráv (najmä obcí).

Hospodáreniu poškodil aj nižší hospodársky rast v porovnaní s očakávaným vývojom. Ale jeho vplyv je menší ako nerealistické rozpočtovanie a hospodárenie.

Aj keď rozpočet počítal s rastom ekonomiky o 4,5 percenta a aktuálne odhady sú okolo 3,5 %, vplyv spomalenia na daňové a odvodové príjmy verejných rozpočtov môže dosiahnuť okolo 300 miliónov eur (0,3 percenta HDP). Teda menej než polovicu očakávaného schodku.

„Bez prijatia dodatočných opatrení môže deficit verejnej správy dosiahnuť úroveň 0,9 % HDP,“ odhaduje rozpočtová rada.

Národná banka (mimochodom, už pod vedením P. Kažimíra) aktuálne prognózuje schodok 0,7 percenta a Európska komisia 0,5 percenta HDP.

Negatívny rozdiel medzi rozpočtom a očakávaným výsledkom je tak najvyšší od krízového roku 2010.

Balíček problémy len zväčší

Ministerstvo financií však stále nekoná.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie