Denník N

Vedci svetlom stimulovali spomienky myší. Správali sa ako autíčka na diaľkové ovládanie

Ilustrácia – Fedor Pichanič
Ilustrácia – Fedor Pichanič

Neurológovia zmapovali, ktoré bunky sa aktivujú, keď si myši vytvárajú nové spomienky na pozitívne zážitky, a kde sa, naopak, ukladajú negatívne skúsenosti. Potom si na ne posvietili.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

„Život je impuls, víc nic.“ To sú slová z legendárnej platne Mozek skupiny Progres 2, ktorá vyšla v roku 1984. Kapela sa inšpirovala poviedkou Maxwellove rovnice od Anatolija Dneprova.

Hlavnou postavou príbehu je profesor, ktorý si pomocou generátora mozgových impulzov zotročil ľudí a spravil z nich živé počítače. Motív ovládnutia ľudského správania, emócií a spomienok pomocou elektromagnetických impulzov sa v literatúre a filmoch vyskytuje často. Žiadny div.

Je predsa veľmi inšpirujúce, že mozog, orgán tak nesmierne zložitý, pracuje na základe zmien jednoduchého elektrického potenciálu na membránach neurónov.

Stimulované spomienky myší

V každom prípade však tieto motívy doteraz zostávali výsostne v žánri sci-fi. Pokrok, ktorý v priebehu poslednej dekády zaznamenali biomedicínske vedy v oblasti štúdia mozgu, však sci-fi výrazne posúva smerom k reálnym aplikáciám.

Neurológovia z Bostonskej univerzity vo svojom najnovšom článku publikovanom v odbornom časopise Current Biology opísali, ako sa dajú v prípade myší oslabovať alebo stimulovať konkrétne spomienky. Nepoužili na to generátor mozgových impulzov, ale obyčajné svetlo.

Iste ste už videli kvet obracať sa za

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie