Denník N

Folkrocková ikona oslavovala: Na konci sa všetci objímu

Výnimočný koncert hudobných legiend k 75. narodeninám Joni Mitchel sa stal predlohou na nový album Joni 75: A Birthday Celebration.

Legendárna kanadská pesničkárka, textárka, speváčka aj výtvarníčka Joni Mitchell (1943), ktorá je folkrockovou ikonou ostatných piatich desaťročí a pre mnohých poslucháčov aj mienkotvornou osobnosťou významu Boba Dylana, žije už dlhší čas v ústraní domu v zátoke nad Vancouver Islandom a nenahráva ani nevystupuje. Internet nemá, mobil nepoužíva. Žije vo svojom vlastnom svete.

Treba však priznať, že roky po prelome storočí neboli tak úplne bez jej prítomnosti vo vodách hudobného šoubiznisu. Okrem množstva klipových kompilácií na rôznych DVD sa objavila predovšetkým platňa Both Sides Now (2000), ktorú zo svojich obľúbených džezových štandardov a dvoch vlastných vecí, osobne interpretujúc s veľkým orchestrom, zostavila sama, aby o dva roky neskôr pripravila na dvojcédečku kolekciu nanovo aranžovaných starších skladieb Travelogue (2002).

Rozliční interpreti (a zároveň fanúšikovia) – ako Bjőrk, Prince, Brad Mehldau, Cassandra Wilson či Annie Lennox – nahrali album Tribute to Joni Mitchell (2003) a korunu tomu nasadil aranžér, klavirista a skladateľ Herbie Hancock, ktorý za projekt excelentných adaptácií Mitchellovej pesničiek River – The Joni Letters (spolu s Norah Jones, Davom Hollandom, Tinou Turner a najmä Leonardom Cohenom) získal cenu Grammy (2007) v kategórii album roka.

V nových originálnych nahrávkach tiež nezaostala a One Week Last Summer, úvodná pieseň jej poslednej radovej platne Shine, dostala ocenenie Grammy (2007) za najlepší popový inštrumentálny výkon. Paradoxne – Joni Mitchell, ako „matka“ folkrocku s džezovými intarziami, je predovšetkým silná v textoch, hoci jej zvláštne formované, krehké a zraniteľné, vôbec nie popové melódie, popierajúce akékoľvek schémy, majú visačku vysokej kvality.

O tri roky neskôr oznámila verejnosti, že bojuje so vzácnym ochorením a medicínsky nie veľmi dobre vysvetliteľným syndrómom morgellons – chorobou, ktorá negatívne ovláda kožu, pohybový systém aj psychiku, čo znemožňuje muzikantskú aktivitu. Táto záhadná diagnóza býva rôznymi prameňmi označovaná aj za následok dlhodobého užívania rôznych návykových látok.

Milostný projekt

Ale ani tento problém ju nezlomil a napriek tomu, že kedysi označila populárnu hudbu za skládku hnoja, kde najviac zo všetkého záleží na tom, „ako sa vyškierate, čo všetko na sebe máte a ako vám to (ne)pristane“, po siedmich rokoch relatívneho mlčania a boja so zvláštnou chorobou, vyplneného diskrétnymi výtvarnými, divadelnými a ekologickými aktivitami, vzala svojich verných fanúšikov opäť raz „na milosť“ a vydala nový výber zo svojej tvorby ako milostný projekt, zložený zo štyroch nosičov Joni Mitchell: Love Has Many Faces (štvorcédečko vyd. Elektra Katalog Group 2014).

Boxset najlepších vlastných milostných piesní, ktorého súčasťou sú aj básne a reprodukcie jej šiestich nových obrazov, vyberala ako sprievod k vysnenému baletnému predstaveniu so stovkou tanečníkov. „Kurátorsky“ zistila, že v jej katalógu je dosť skladieb, ktoré môžu pri správnej dramaturgii pôsobiť ako nová, celistvá záležitosť. Po pol druha roku selekcie zo svojich sedemnástich štúdiových albumov vybrala 53 najlepších pesničiek o láske, ktoré bez ohľadu na to, ako šiel čas, dala do nových súvislostí.

„Trvalo mi to tak dlho, lebo som chcela, aby kolekcia skladieb tvorila nové, celistvé dielo. Moje piesne sú veľmi obrazné, zo slov vznikajú scény a zo scén celé cykly. Začali sa objavovať nálady pretrvávajúce naprieč niekoľkými pesničkami. A keď som mala vybrané, vzniklo baletné kvarteto,“ hovorí Mitchell. Každý diel projektu vyznačujúceho sa jednotiacou témou lásky považuje za samostatné „dejstvo“, ktoré má v jej živote predobraz.

Rôzne podoby lásky

Keď mala deväť rokov, prekonala detskú obrnu a z veľkej radosti sa hneď naučila tancovať rock and roll. Možno aj preto má prvé dejstvo názov The Birth of Rock ´N´ Roll Days a začína sa spomienkou na 50. roky. V druhom dejstve zasa hrdinky, ktoré podobne ako 21-ročná Joni „odložili“ vlastné dieťa (hoci ona to svoje po 30 rokoch vypátrala), sa vyrovnávajú s problémom hlbokých rán vlastného svedomia. Pokračuje tretím dejstvom – džezovými intarziami a podtónmi, veď veľmi odvážne hrávala s esami ako Jaco Pastorius, Wayne Shorter alebo Herbie Hancock.

Štvrtý diel je o rôznych podobách lásky a po takmer štyroch hodinách počúvania sa končí šťastne a radostne, napĺňajúc motto: „Na konci sa všetci objímu.“ Krátko po vydaní tohto „monumentu“ utrpela mozgovú mŕtvicu (2015) a po dlhodobom komatóznom stave sa musela znova učiť rozprávať a pohybovať.

Defilé hviezd na počesť jubilantky

Pri oslave svojich 75. narodenín v novembri 2018 sa však ukázala verejnosti ako veľmi elegantná dáma v takmer plnej fyzickej sile na špeciálnom narodeninovom koncerte Joni 75 (A Birthday Celebration) v The Garfield Theatre Cincinatti, kde na javisku defilovali na jej poctu spriaznené poprockové hviezdy rôznych generácií interpretáciou výberových piesní z rozsiahleho portfólia autorky. Predstavenie sa stalo predlohou pre koncertný film aj aktuálne vychádzajúcu pozoruhodnú nahrávku Joni 75: A Birthday Celebration. (Decca 2019).

A tak môžeme zhodou šťastných náhod počuť rôzne potešiteľné rarity. Jeden z jej najbližších hudobných aj osobných priateľov James Taylor interpretuje slávne songy River a Woodstock – ten oveľa pomalšie a s väčším dôrazom na pôvodnú psychedéliu, než tomu bolo v najslávnejšej verzii kvarteta Crosby, Stills, Nash and Young.

Potom sa pridávajú štandardne kvalitné interpretky Norah Jones (Court and Spark) aj Emmylou Harris (Magdalene Laundries) a hlasovo takmer na nerozoznanie podobná oslávenkyni – anjelská pesničkárka, nežná aj vášnivá Brandi Carlile (Down to You), ktorá sa predstavuje aj v dojemnom duete s veteránom Krisom Kristoffersonom (A Case of You).

Diskrétna dôstojnosť

Za zmienku stojí Glenom Hansardom špecificky spracovaný song Coyote s husľovým sólom, barovou atmosférou presiaknuté Both Sides Now vo verzii od Seala, krehká Amelia s Dianou Krall aj Blue a All I Want Rufusa Wainwrighta, ktorý nedávno vzdal poctu kanadskému pesničkárstvu kolekciou Nothern Stars (tu okrem piesní Joni Mitchell nájdeme aj skladby Leonarda Cohena, Neila Younga, Arcade Fire, ale aj Céline Dion).

Záznam vystúpenia oživuje kapela Los Lobos, ktorá v rozmarnom duchu interpretuje piesne Nothing Can Be Done a Dreamland, s citáciou svojej najznámejšej piesne La Bamba, a vo finále predstavenia jednu z najslávnejších skladieb Big Yellow Taxi (spolu s Chaka Khan, Brandi Carlile a Jamesom Taylorom). Skutočnou perlou aj skvostným darčekom oslávenkyni je esencia „hippie romantiky“ Our House, ktorú precítene interpretuje Graham Nash. Je to jediná skladba celého krásneho koncertu, ktorú nenapísala Joni Mitchell, ale zmienený autor, ktorý bol na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov jej životným partnerom.

Záznam koncertu predstavuje naozaj pohodovú záležitosť a patrí k tomu najlepšiemu z prvého hudobného polroka. V popredí je ústretovosť so samozrejmou kvalitou, ktorá rešpektuje diskrétnu dôstojnosť oslávenkyne a prináša so všetkou vážnosťou a úctou originalitu zaujímavých interpretov. Skutočne pekný darček.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie