Číňania prekvapili, na poslednú chvíľu súťažia o Slovenské elektrárne

Rozhodujúcim majiteľom Slovenských elektrární sa môže stať čínska štátna firma. Záujem o 66 percent akcií, ktoré predáva taliansky Enel, prejavila čínskou vládou kontrolovaná korporácia China National Nuclear Corporation (CNNC).

Denníku N to potvrdili dva zdroje oboznámené s priebehom tendra na odpredaj talianskeho podielu v elektrárňach.

Číňania, ktorí sa okamžite stali favoritom súťaže, svojou účasťou prekvapili. So žiadosťou o sprístupnenie detailných informácií o firme sa ozvali až po 7. máji, čo bol oficiálny termín, dokedy Enel prijímal už hotové ponuky na odkúpenie akcií Slovenských elektrární.

Dovtedy sa predpokladalo, že o kontrolu nad našimi elektrárňami sa pobijú maďarsko-slovenské konzorcium okolo MOL/Slovnaft/MVM, česko-slovenská skupina EPH a fínski špecialisti na jadrovú energetiku Fortum.

Číňania sú favoritom vďaka predpokladu, že dokážu Enelu ponúknuť viac peňazí ako lokálne európske firmy, ktoré sú závislé od bánk. CNNC síce zmeškali oficiálny termín na predostretie ponuky, no závisí len od Enelu, či im dá výnimku.

Čínska firma vlastnená komunistickou Čínskou ľudovou republikou by sa v prípade víťazstva v tendri o elektrárne stala vo firme partnerom slovenskej vlády, ktorá spravuje 34 percent akcií vo vlastníctve štátu. Spolu by tak rozhodovali najmä o tom, z akých zdrojov a za akých podmienok by elektrárne dostavali tretí a štvrtý blok Mochoviec.

Pozrite si otázky a odpovede, ktoré vysvetľujú, o čo všetko komu ide v hre o elektrárne a kto má teraz aké šance.

Čo je na predaj?

Slovenské elektrárne vlastnia všetky tunajšie jadrové bloky vrátane tých, ktoré sú zatiaľ len rozostavané – v Mochovciach. Spadajú pod ne aj veľké tepelné elektrárne v Novákoch a vo Vojanoch či množstvo vodných a fotovoltických elektrární.

Kontrolu vo firme má talianska spoločnosť Enel cez 66-percentný balík akcií. Zvyšných 34 percent patrí štátu. Enel sa rozhodol, že akcie predá a zo Slovenska odíde.

Kto súťaží o Slovenské elektrárne?

Potenciálni záujemcovia o kúpu elektrárenských akcií by mali byť štyria.

Ponuku dostali Taliani od holdingu EPH a od konzorcia maďarskej obdoby našich elektrární, firmy MVM, a rafinérie Slovnaft a ich materskej firmy MOL. Títo dvaja záujemcovia potvrdili, že do Talianska ponuku poslali.

Ponuka mala prísť podľa neoficiálnych informácií aj od fínskej spoločnosti Fortum. Tá svoj záujem oficiálne nepotvrdila. „Fortum kontinuálne vyhodnocuje vývoj vo všetkých oblastiach svojho biznisu. Ako spoločnosť kótovaná na burze zastávame politiku nekomentovať klebety na trhu.“

Favoritom, hoci ešte konečnú ponuku nedal, je však čínska štátna nukleárna spoločnosť CNNC. S tou sa Denníku N nepodarilo kontaktovať. Tunajšia čínska ambasáda zareagovala, že informácie o danej veci nemá.

Kto je CNNC?

Čínska štátna firma, ktorá má bohaté skúsenosti s jadrovými blokmi, sa môže ukázať aj ako uchádzač, pre ktorého by mala investícia do tunajších elektrární strategický význam. Bola by to jej prvá priama investícia do jadrových elektrární na území Európskej únie .

„Čína v posledných rokoch zvyšuje svoju prítomnosť po celom svete aj po celej Európe,“ vysvetľuje Richard Turcsányi z Inštitútu ázijských štúdií.

Číňania majú vďaka veľkým vývozom veľa kapitálu, ktorý chcú investovať.

Je sa čoho báť, ak by práve Číňania obsadili kľúčové kreslá v tunajších jadrových blokoch? „V blízkej budúcnosti to nie je strategické riziko,“ myslí si Andrej Chovan z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku poverený riadením programu Stredná Európa. Upozorňuje však na to, že čínsky kapitál je úzko previazaný s tamojším komunistickým režimom.

„Nemáme na Slovensku, ale v princípe ani v Európe zásadnú skúsenosť s čínskymi investormi, najmä v energetike,“ upozorňuje zasa Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.

Narazili by sme zrejme na inú kultúru podnikania, prípadne aj iné prevádzkovanie elektrárne, čiže možno aj normy, dodal Chovan.

CNNC je vlastníkom a prevádzkovateľom najväčšieho počtu jadrových elektrární v Číne s celkovým výkonom 6-krát vyšším ako slovenské atómky. Ďalšie atómové bloky ešte len pripravuje alebo stavia.

„CNNC úspešne vyvinula atómovú bombu, hydrogénovú bombu a atómovú ponorku. Okrem toho postavila prvú atómovú elektráreň v Číne,“ píše o sebe čínsky jadrový gigant. Uvádza, že plne spadá priamo pod vládnu centrálu a že je „hlavnou silou národného nukleárneho vývoja, zvyšuje hodnotu štátneho majetku a buduje spoločnosť“.

Kto je EPH?

EPH je holding, ktorý vlastní Daniel Křetínský a partner J&T Patrik Tkáč. Holding na svojom webe píše, že títo akcionári držia rozhodujúce dve tretiny hlasovacích práv. Zvyšok kontrolujú „private equity štruktúry J&T“.

Pre našich politikov ide v prípade EPH o známych a overených hráčov. EPH má pod kontrolou najvýnosnejšie činnosti Slovenského plynárenského priemyslu. Ich pôvodní privatizéri z Nemecka a Francúzska sa rozhodli podobne ako Enel odísť a v reprivatizácii ich nahradil EPH.

To by nebolo možné bez súhlasu vlády. EPH vládu presvedčil natoľko, že mu dovolil nielen ovládnuť výnosné činnosti SPP, ale štátu predal aj tú menej výnosnú, čiže predaj plynu konečným zákazníkom.

Michal Hudec z energy analytics upozorňuje, že EPH nedávno kúpil aj menšinový podiel spolu s manažérskymi právomocami v Stredoslovenskej energetike, ale i viaceré elektrárne v zahraničí. Otázkou tak je, či má dostatočné vlastné zdroje na transakciu s elektrárňami alebo ich akumuluje v spolupráci s nejakou inou, treťou stranou.

EPH zrejme podobne ako ostatní ponúkne obchod v dvoch fázach. Časť akcií bude chcieť kúpiť hneď, časť až po tom, čo Taliani dostavajú Mochovce.

Kto je Slovnaft a MVM?

Konzorcium tunajšej rafinérie s koreňmi v Maďarsku a maďarskej štátnej energofirmy MVM môže byť silné v tom, že cez Maďarsko dokáže vyvážať vyrobenú elektrinu na Balkán, kde je jej nedostatok.

Ak by získali podporu našej vlády na posilnenie elektrických vedení smerom na juh, Maďari by už dobudovali svoju časť.

„Maďarský akcionár by mohol mať väčší záujem vytvoriť kapacity na tranzit tu vyrobenej elektriny na balkánsky trh, ktorý je stále z pohľadu dopytu jedným z najzaujímavejších, pretože v týchto krajinách sa nestavajú nové zdroje tak rýchlo, ako by potrebovali a ako sa očakávalo aj pred pár rokmi,“ myslí si Marčan.

Kto je Fortum?

Fínskemu Fortumu nechýba imidž západného investora ani skúsenosti v oblasti atómových elektrární. Pod kontrolou má napríklad jadrovú elektráreň Loviisa asi 100 kilometrov východne od fínskej metropoly, Helsínk.

Podiely má aj v elektrárni Olkiluoto, ktorá sa preslávila vďaka niekoľkoročnému meškaniu s dostavbou jej tretieho bloku. Olkiluoto 3 mal stáť najprv asi 3 miliardy eur, najnovšie sa hovorí o cifre aj trikrát vyššej.

Fortum má v tejto elektrárni 27-percentný podiel. Kontroluje ju spoločnosť Pohjolan Voima a stavbu jej tretieho bloku realizuje francúzska Areva.

Marčan si myslí, že Fíni by teoreticky mohli byť spomedzi záujemcov najprijateľnejším majiteľom tunajších elektrární. Je však otázne, či by sa do Mochoviec pustili aj vzhľadom na záväzky z dostavby spomínaného fínskeho bloku.

Na čo sa pozerá Fico?

Pre premiéra Roberta Fica môže byť pred marcovými voľbami vážny politický problém, ak by do elektrární pustil čínskych či maďarských investorov alebo podnik spoluvlastnený Patrikom Tkáčom.

Relatívne najmenej citlivý by bol z pohľadu vlády predaj fínskej firme.

Prečo chce Enel predávať?

Talianom sa nakopili dlhy, ktorých sa potrebujú zbaviť. Slovenské elektrárne sú súčasťou výkazov Enelu a vďaka svojmu zadĺženiu okolo 4 miliárd eur zhoršujú obraz celého koncernu.

Ak by Enel predal aspoň toľko akcií, aby vlastnil menej ako 50 percent, vypadli by Slovenské elektrárne z jeho globálneho účtovníctva a dlhy Enelu by tak klesli.

Pôvodne chceli Taliani uzavrieť celý predaj ešte minulý rok, no to sa im nepodarilo. Načas napokon Enelu pomohol predaj 22 percent akcií španielskej dcérskej spoločnosti Endesa, za ktoré zinkasovali 3,1 miliardy eur.

Šéf Enelu Francesco Starace naposledy hovoril, že chcú obchod ukončiť do konca roka.

Čo chce naša vláda?

Slovensko predajom akcií nič priamo nezíska – predáva Enel, nie vláda. Záujmom vlády je mať v podniku partnera, ktorý nebude vyrábať v energetike problémy.

Štát si tiež zakladá na tom, aby elektrárne v každom prípade dostavali všetky mochovské bloky.

Toto je zrejme dôvod, pre ktorý premiér Robert Fico vyhlásil, že štát nebude s Enelom pri predaji spolupracovať, kým Mochovce nedostavia. Podľa kuloárnych informácií zobrali túto podmienku vážne všetci záujemcovia o akcie elektrární.

„Predať to môžu, ale ťažko nájdu niekoho v zahraničí, kto by to chcel kúpiť, ak bude vidieť, že Slovensko ako štát nespolupracuje,“ odkázal ešte v apríli Fico Talianom. Zvykne hovoriť aj o tom, že by štát sám mohol pridať k svojim 34 percentám ďalších 17 percent vo firme a ovládnuť ju.

To by však na daňových poplatníkov mohol preniesť aj väčšie riziko investovania do Mochoviec. Pri dnešných cenách elektriny na burze by mohlo trvať aj desaťročia, kým by sa investícia vrátila.

Premiér Fico politicky počastoval Talianov aj výrazmi ako, že by „mali zapnúť svoje mozgy“. Najnovšie je k nim zhovievavejší a avizuje, že o predaji elektrární bude s vedením Enelu rokovať v júni v Taliansku. Termín vraj zatiaľ nie je známy.

Dostavia Mochovce Enel alebo nový vlastník?

„Existujú riešenia pre túto transakciu vrátane dvojstupňového odchodu z elektrární,“ vyhlásil v máji Starace. Dodal, že toto riešenie môže tiež zohľadňovať možný predaj časti talianskych akcií štátu počas príchodu nového majiteľa akcií.

Dvojstupňový proces môže znamenať aj to, že Taliani najprv prevedú na nového majiteľa iba časť svojich akcií a zvyšok až potom, ako dostavajú elektrárne.

Štát by tak mal väčšiu istotu, že sa elektráreň dostavia, a Taliani zmenšia svoj balík akcií vo firme tak, že im vypadne z globálnej súvahy.