Denník N

Less hate, more wait/Som liberál, ale budem v Kiskovej strane

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hovorme aj o registrovaných partnerstvách, ale nekričme pri tom na seba a nehádajme sa, kto je prvý na rade.

Autor je primátor mesta Hlohovec a súčasť pripravovanej strany Za ľudí

Túto malú úvahu si dovolím adresovať najmä, ale nielen, liberálom a progresívcom súcim na slovo. Dovolím si ju napísať ako liberál a feminista, ktorý sa ocitol vlastným rozhodnutím v centristickej politickej strane, ktorá sa po prvom dni javí viac ako konzervatívna, a uprednostnil som ju pred inými ponukami, kde by moja liberálna duša našla možno väčší vnútorný pokoj. Mám na to jeden dobrý dôvod.

Sme v situácii, keď nielen Slovensko, ale v podstate celý náš civilizačný priestor čelí ohrozeniu populizmom a autoritárstvom, ktoré otvorene spochybňujú koncept liberálnej demokracie, ako ho poznáme. Reagovať na túto novú situáciu konceptmi fungujúcimi možno na prelome tisícročí považujem za chybu.

Bývalý nemecký prezident Joachim Gauck sa v ostatnom čísle týždenníka Die Zeit pri hodnotení vývoja posledných desaťročí snaží pochopiť, prečo v čase, keď všetky dáta hovoria o tom, že takto dobre sme sa ešte nemali, čelíme nárastu populizmu a jeho veľkému ohlasu, ktorý má u významnej časti spoločnosti aj v dlhoročných demokraciách. Okrem iného píše:

„Aj keď to môže znieť paradoxne, populizmus je aj odpoveďou na úspech liberalizmu. V západných spoločnostiach sa zvýšila citlivosť na diskrimináciu a starostlivosť o menšiny. V ich snahe o uznanie a inklúziu aj tých malých a najmenších skupín stratili progresívci kontakt s väčšinou. A zistili sme, že ak progresívci utečú príliš dopredu, najmä ak pritom nebudú venovať dostatočnú pozornosť aj záujmom relevantnej väčšiny, spustí sa reakcia. Demokracia však žije z porozumenia a tolerancie medzi rôznorodými skupinami spoločnosti. Ak demokracia nesprístupní ihrisko rôznorodým skupinám, začnú tí prehliadaní alebo vylúčení atakovať hráčov z hľadiska alebo dokonca vtrhnú na ihrisko.“

Nie, toto nemá byť obvinenie progresívcov a liberálov (sám by som sa tak obvinil), ani odkaz akýmkoľvek menšinám, že ony si odnesú náklady snahy o obnovenie sociálnej súdržnosti v rozkolísaných spoločnostiach. Je to len snaha o pochopenie príčin takéhoto vývoja a hľadanie nových odpovedí, ako robiť politiku tak, aby v týchto – podľa štatistík pozitívnych – časoch, ale aj v časoch výziev, ktoré nás čakajú napríklad v dôsledku klimatických zmien, boli nacionalizmus a populizmus len prechodnou sprievodnou epizódou, nie trvalým a určujúcim trendom.

Skúsim to objasniť na príklade z nášho mesta. Keď som sa pred necelými piatimi rokmi stal primátorom, prišiel som s konceptom zásadných a rýchlych zmien. Mal som úprimnú snahu posunúť naše malé západoslovenské okresné mesto rýchlymi skokmi dopredu, dohnať stratené roky a urobiť z neho moderné európske mestečko. Veľmi rýchlo som pochopil, že síce môžem ťahať mesto dopredu, ale tempo musím prispôsobiť pelotónu. Teda pokiaľ mojou hlavnou ambíciou je nielen stať sa hviezdou urbanistických a smart cities konferencií, ale aj reálny a dlhodobý progres mesta, rešpektujúci jeho obyvateľov – čo predpokladá dlhší výkon mandátu ako jedno volebné obdobie.

Dovoľte mi v tejto súvislosti jednu športovú metaforu. Ja síce môžem doviesť Petra Sagana na preteky Okolo Hlohovca a možno prvých päť kilometrov sa ho náš pelotón udrží, ale potom nám odskočí. O dvadsať, o päťdesiat metrov, až sa stratí vzduchový vankúš, v závetrí ktorého sa za ním vyvážame. Tak zvesíme nohy, spomalíme, vykašleme sa naňho. Príde do cieľa prvý, ale márne bude čakať na ďalších. My už dávno budeme jazdiť na vlastných pretekoch.

Toto asi nie je cieľ. Chceme ťahať krajinu dopredu. Najmä vtedy, ak sa bez problémov zhodneme na základných pilieroch – akceptovanie a dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, euroatlantická orientácia našej krajiny, nulová tolerancia voči korupcii a spravodlivosť pre všetkých, efektívny a zodpovedný štát, riešenie zásadných problémov spoločnosti – školstvo, zdravotníctvo, sociálna ochrana, environmentálne výzvy.

Problém je jediný. Na zostavenie vlády treba do parlamentu preniesť pri štandardnej účasti milión a štvrť hlasu voličov. A na získanie poverenia na zostavenie vlády treba pri predpokladanom rozložení politických síl 700- až 800-tisíc hlasov. Či sa mi to páči, alebo nie (a že by sa mi to páčilo, mi môžete veriť), v tejto chvíli na Slovensku nevidím trištvrte milióna voličov pre liberálne a progresívne strany, akokoľvek sa mi 20 percent PS a Spolu v eurovoľbách páči. Preto centristická strana, ktorá chce pomôcť dať dohromady tú potrebnú voličskú základňu na zostavenie vlády.

O podobe, nástrojoch a načasovaní jednotlivých opatrení na rekonštrukciu štátu sa bavme od rána do večera. Ak chceme naozaj opraviť túto krajinu, budeme to tak či tak musieť urobiť spoločne. Hovorme o tom, ako nájsť rovnováhu medzi akceptovateľným podielom verejných výdavkov na HDP (ktorý, mimochodom, kontinuálne klesá) a rozsahom sociálneho štátu, aj vo svetle demografického vývoja. Hovorme o tom, ako opraviť nefungujúce rezorty, ako preniesť viac právomocí aj peňazí do regiónov, ako tam udržať kvalitných ľudí, ktorí môžu ťahať káru nielen v Bratislave či Bruseli, ale aj v Oščadnici či Stakčíne. Hovorme o tom, ako vtiahnuť do hry každého člena spoločnosti, aby sa necítil vylúčený z participácie na tom pozitívnom vývoji, ktorý dnes zažívame. Inak nám to vráti. Podeľme sa s úspechom.

A hovorme aj o tom, ako lepšie naplniť práva a potreby menšín a tých, čo potrebujú našu pomoc. Hovorme o právach detí, ktoré majú tú smolu, že sa narodili do absolútnej chudoby. Hovorme o obetiach domáceho násilia. Hovorme aj o registrovaných partnerstvách. A riešme nielen „technické“ aspekty zlepšenia životných podmienok párov rovnakého pohlavia, ale aj symbolickú rovinu ich plného uznania, ktorá je pre plnohodnotné prežívanie života rovnako dôležitá. Niekde to pôjde rýchlejšie, niekde pomalšie. Ale nekričme pri tom na seba a nehádajme sa, kto je prvý na rade. Populista Fico, autokrat Danko ani z uniformy prezlečený Kotleba nečakajú na nič iné. A ak uspejú, budeme riešiť problémy úplne iného charakteru.

Potom to bude zápas o podstatu a zachovanie liberálnej demokracie. Nie o jej parametre a nuansy.

Teraz najčítanejšie