Výročia, okolo ktorých by sme nemali potichu prekĺznuť
100 rokov od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, pakt Molotov – Ribbentrop či deportácie Židov: o všetkom z toho treba hovoriť.
Výročia sú vždy problematické. Človek by rád prežil svoj život v tichosti, v ústraní, aby nemusel ísť s farbou von. Potom však príde nejaké výročie a prinúti ho jasne prezentovať svoje hodnoty.
Vedenie Smeru roky hovorilo o svojej euroatlantickej orientácii, no prišla spomienka na 75. výročie vylodenia v Normandii a premiér Peter Pellegrini namiesto stretnutia s predstaviteľmi spojeneckých krajín navštívil Vladimira Putina, úhlavného nepriateľa západných hodnôt.
O dva mesiace nás čaká ďalšie výročie. Pred osemdesiatimi rokmi v auguste 1939 Ribbentrop a Molotov podpísali pakt, na základe ktorého Hitlerove a Stalinove vojská zaútočili na Poľsko. Putin by rád na tento dátum zabudol, no malo by byť povinnosťou Slovenska, členského štátu euroatlantickej aliancie, pripomenúť ruskému prezidentovi túto hanebnú udalosť. (Predseda parlamentu si vraj už dávno zapísal do notesa, že v auguste musí opäť odcestovať do Moskvy, kde si s Putinom vyjasnia okolnosti vypuknutia druhej svetovej vojny.)
Na budúci rok nás čaká aj iné okrúhle výročie: v júni 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva. Niektoré stredoeurópske krajiny sa pokúsia prekĺznuť ponad tento dátum potichu a diskrétne. Maďarsko si však sté výročie pripomenie s hlučným smútkom. Odhalia sa
