Česká skeptička: V porovnaní so šarlatánmi máme v médiách veľmi obmedzený čas
My skeptici neoperujeme s tajnými informáciami, ku ktorým by sme museli o polnoci zlaniť do archívu iluminátov, ale s informáciami, ktoré sú normálne verejne prístupné, vraví predsedníčka Európskej rady skeptických organizácií.
Študenti sú skeptickí zvláštnym spôsobom. Určité veci, ktoré by si mali overovať, bez zamyslenia prijímajú. Napríklad keď im rozdám individualizované obálky s tým, že vo vnútri je ich osobná analýza vypracovaná podľa algoritmu vedcov z Ameriky. Naopak, majú problém s témami, ktoré sa dajú považovať za vyriešené, ako napríklad evolúcia, približuje svoju skúsenosť skeptička Claire Klingenberg.
Predsedníčka Európskej rady skeptických organizácií pre český Deník N porozprávala aj o rizikách spojených s alternatívnou liečbou, o hnutí antivaxerov, preverovaní šarlatánov a kritickom myslení.
Ste predsedníčkou Európskej rady skeptických spoločností – čo vás ku skepticizmu priviedlo?
Absolvovala som na Harvarde kurz kriminálneho profilovania. Keď som sa vrátila do Česka, hľadala som, kde môžem „páchať“ dobro. Vždy ma zaujímalo odhaľovanie záhad a zároveň som vyrástla v mierne poverčivej rodine. Postupne som začala zisťovať, že povery nie sú založené na pravde, ale na dohadoch, predsudkoch a ľudovej slovesnosti, a nedajú sa overiť. V Česku sa v tom čase rozbiehala Paranormálna výzva a ja som sa ponúkla, že pre ňu budem robiť profily.
Čo má Paranormálna výzva spoločné so skepticizmom?
Základ moderného skeptického hnutia, ktoré založil James Randi tak, že začal overovať a testovať ľudí, ktorí tvrdili, že majú nadprirodzené schopnosti, a následne rozšíril skepticizmus o ďalšie témy, je skutočne obdobou Paranormálnej výzvy.
V USA sa tento projekt skončil v roku 2015, my sme sa rozhodli, že chceme v Česku pokračovať ďalej, pretože je u nás rozšírených veľmi veľa príbehov o nadprirodzených schopnostiach. Dokonca sme mali na severovýchode Čiech sídlo špiritizmu. Experimenty vykonávané v rámci výzvy sú zároveň výbornou výučbovou pomôckou pri vysvetľovaní vedeckej metódy a dvojitého zaslepenia. Česká Paranormálna výzva je v súčasnej dobe najväčšou akciou tohto typu na svete.
Koľko ľudí ste už v českej Paranormálnej výzve preverili?
Za šesť rokov máme za sebou osem experimentov a zatiaľ sme nenašli nikoho, kto by preukázal nadprirodzené schopnosti. Ľudia sa hlásia e-mailom a vo chvíli, keď zistia, že chceme nielen prerozprávať príbeh, ale aj niečo predviesť, zľaknú sa. Na osobné stretnutie príde tak 10 percent ľudí a počas prvotného nezáväzného rozhovoru sa veľa z nich rozhodne, že do toho ďalej nepôjdu.
Zaujímavé je napríklad pozorovať liečiteľov, ktorí tvrdia, že dokážu liečiť cez telefón napríklad ľudí z Austrálie. Vo chvíli, keď sú v experimente, však nedokážu ani diagnostikovať, nieto vyliečiť niekoho o dve miestnosti ďalej. Je to krásna ukážka toho, ako je ich práca postavená na manipulácii.
Podmienky a opis experimentu pred samotným testovaním schvaľuje účastník aj komisia zložená z troch ľudí, ktorá môže byť rozšírená o odborníkov, ktorí sa v téme vyznajú. Odmena pre účastníka, ktorý v kontrolovaných podmienkach preukáže existenciu svojich paranormálnych schopností, je približne 132-tisíc eur.
V Európe už prebehlo množstvo experimentov z oblastí, ako je jasnovidnosť, telepatia, telekinéza, prútikárstvo a podobne, ale nikto z účastníkov zatiaľ nepredložil presvedčivý výsledok.
Majú prihlásení dostatok času a prostriedkov, aby mohli preukázať svoje schopnosti?
Dôležité je povedať, že my do experimentu prichádzame s tým, že človeku veríme, že schopnosti má, a chceme, aby predviedol, na akej báze fungujú. Vopred sa s ním rozprávame o tom, čo vie a za akých podmienok to urobí. Napríklad povie, že mu stačia dve minúty, ale my mu ich dáme
