Úloha pre Bžána alebo Ako prišiel k odmene 480-tisíc eur od mesta Michalovce

V roku 2014 mesto Michalovce podpísalo so spoločnosťou Medipark Košice, ktorej vlastnícke štruktúry vtedy siahali až na Panamu, zmluvu o postavení parkovacieho domu. Jej súčasťou je aj klauzula, že akýkoľvek spor, ktorý vznikne medzi zmluvnými stranami, bude riešiť rozhodcovský súd v Bratislave.

V roku 2019 už vieme, že parkovací dom nestojí a napokon prišlo aj na rozhodcovský súd. Medipark vinil mesto zo zmarenia svojej investície vo výške šesť miliónov eur, a to napríklad tým, že v januári 2014 mesto zrušilo výber parkovného na svojich parkoviskách v centre Michaloviec.

Spoločnosť argumentovala, že výstavba plateného parkovacieho domu by v takomto trhovom prostredí bola čistou stratou a mesto Michalovce tak zmarilo účel celej zmluvy. Medipark od zmluvy odstúpil a obrátil sa so žalobou o náhradu škody na rozhodcovský súd.

Zaujímavý je časový sled. Zmluva bola podpísaná 13. marca 2012, platenie parkovného bolo zrušené v roku 2013 a platiť začalo 1. januára 2014. Medipark chcel od zmluvy odstúpiť 4. septembra 2014.

Na otázku, prečo zrušili výber parkovného, primátor Viliam Záhorčák (za Smer) odpovedá, že sa tak rozhodli na základe informácií a požiadaviek od správcu parkovísk.

„Bolo potrebné investovať nemalé finančné prostriedky do nových parkovacích systémov, čo sa vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré by výstavba parkovacieho domu mohla priniesť, javilo v tom čase ako neefektívne. A keďže v tom čase bolo v súvislosti s parkovaním najväčším problémom  parkovanie mimo oficiálnych parkovacích miest, viedlo to mesto k tomu, že až do ukončenia výstavby parkovacieho domu bude parkovanie v meste dočasne bezplatné.“

Najdrahší spor v dejinách mesta

Parkovanie sa stalo aj súčasťou predvolebnej kampane pred komunálnymi voľbami, spor sa zasa dostal pred rozhodcovský súd. Na ňom mal mesto zastupovať známy advokát Radomír Bžán.

„Tu sa celá kauza začína. K nemu a jeho advokátskej kancelárii sa dopracovali bez verejného obstarávania a bez schválenia zastupiteľstvom,“ hovorí mestský a župný poslanec, ale aj občiansky aktivista Milan Kaplan.

Medipark požadoval náhradu skutočných škôd aj ušlého zisku z dôvodu porušenia zmluvných aj zákonných povinností mesta. Rozhodcovský súd si nechal vypracovať v Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity znalecký posudok. Škodu vyčíslil na viac než sedem miliónov eur, čo Kaplan považuje za absurdné.

„Ide o najdrahší súdny spor v histórii Michaloviec. Mesto za doposiaľ neznáme právne úkony na základe štyroch zmlúv mesta s danou advokátskou kanceláriou zaplatilo 480 760 eur s DPH. Oprávnene sa vynára otázka, prečo vôbec mesto najímalo na tieto služby právnika, ak má k dispozícii externého advokáta, ktorý mesto štandardne zastupoval,“ uvádza Kaplan.

Mesto Michalovce sa bráni, že pri spore o viac ako osem miliónov eur vedenom na bratislavskom súde sa nemohli spoliehať na svojich právnikov. Tí s podobnými spormi nemali skúsenosti – preto si vybrali Bžánovu kanceláriu, ktorá sídli v hlavnom meste.

„Keďže mesto mohlo prísť v tomto spore až o viac ako osem miliónov eur, tak s dosiahnutým výsledkom sme spokojní. Na Slovensku je priemerná podielová odmena za právne služby v právnych sporoch desať percent z výšky sporu. V našom prípade je odmena necelých päť percent, čo vzhľadom na riziko hroziacej škody bolo primerané,“ tvrdí primátor Záhorčák.

Na otázku, či je odmena 480-tisíc eur pre Bžána za vykonanú prácu primeraná, primátor opakuje, že mesto obhajovala právnická firma tak dobre, že vďaka tomu zachránili viac ako osem miliónov eur.

Záhorčák je primátorom už štvrté volebné obdobie za sebou, prvýkrát uspel v komunálnych voľbách v roku 2006 a odvtedy vo voľbách nenašiel úspešného vyzývateľa.

Rodáci si vypomohli

Primátor a advokát sú rodáci z tej istej obce Kusín a osobne sa poznajú, Záhorčák to ani netají. Pre televíziu Joj svojho času uviedol, že Bžána vybrali vďaka osobným odporúčaniam. Ibaže obišli verejné obstarávanie.

Na Kaplanov podnet vykonal Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) kontrolu zmluvy medzi mestom a advokátom, ale až deväť mesiacov od podnetu. Pol roka to vyhodnocovali, so záverom, že bol porušený zákon.

„Umelo znížili hodnotu zákazky na štyri časti tak, aby znížili jej predpokladanú hodnotu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je všetko v poriadku, avšak zo všetkých zmlúv je zrejmé, že ide o ten istý spor, a teda o ten istý predmet zákazky. Zákon v takom prípade zakazuje zákazku umelo rozdeliť, čo aj konštatoval ÚVO,“ vysvetľuje Kaplan.

Primátor Záhorčák oponuje. Stanovisko ÚVO hodnotí ako názor, ktorý nezohľadnil skutočnosť, že spor sa vyvíjal. „Na začiatku sme nemohli vedieť, ako bude proces pokračovať, a do úvahy prichádzala aj možnosť, že spor skončí hneď na začiatku a mesto by advokátskej kancelárii zaplatilo len 21- tisíc eur, čo bola čiastka po prvom úkone. Mesto aj týmto postupom dokazovalo, že postupuje maximálne hospodárne.“

Advokáta Bžána „preslávili“ veľké prípady, keď Bžánova advokátska firma vyhrala pre štát medzinárodnú arbitráž o elektráreň Gabčíkovo a inkasovala obrovskú odmenu. Až keď v roku 2017 prepukol škandál s premrštenými odmenami v štátnom MH Manažmente pre tohto právnika, ministerstvo financií mu odmenu znížilo z 80 na 17,6 milióna eur a peniaze mu aj vyplatilo.

Radomír Bžán zdôrazňuje, že v spore Michaloviec jeho advokátska kancelária nezastupovala mesto v súdnych sporoch so spoločnosťou Medipark Košice len v jednom prípade. „Odmena našej advokátskej kancelárie 400 000 eur bez DPH bola za komplexné právne poradenstvo s tým, že naša advokátska kancelária poskytla Michalovciam množstvo úkonov právnej služby v štyroch súdnych sporoch,“ hovorí Bžán.

Inak to vidí Kaplan, ktorý celú kauzu roky podrobne sleduje. Prečo si podľa neho známy advokát spravil čas na relatívne malú zákazku v Michalovciach? „Pre neho to bola robota za nič. Dostal pol milióna za smiešne tri – štyri právne úkony, pričom v zmluve číslo tri, ktorá bola na 175-tisíc eur bez DPH, nebol ani vykonaný predmet zmluvy,“ hodnotí jeho pracovný výkon Kaplan.

Na rozhodcovskom súde podľa neho predniesol Bžán len pár viet, na základe ktorých napokon dostal 480-tisíc eur. „Tie prvé dve zmluvy boli iba administratívne veci. To je všetko.“

Bžán namieta aj kontrolu ÚVO, ktorá posudzovala zmluvu medzi Michalovcami a jeho kanceláriou. Advokát tvrdí, že nie je v kompetencii Úradu pre verejné obstarávanie určovať a hodnotiť stratégiu mesta Michalovce ako strany sporu: „Považujeme ju za nezákonnú pre jej samoúčelnosť. Úrad vykonal kontrolu po uplynutí všetkých lehôt na využitie prípustných prostriedkov nápravy. Je zrejmé, že jej účelom nebolo vykonanie prípadnej nápravy, nakoľko to už v čase jej zahájenia nebolo možné.“

Sú rodina

Pozrime sa ešte pozornejšie na vývoj sporu mesta Michalovce s košickou firmou, mal totiž zaujímavý priebeh. Rozhodcovský súd v Bratislave sa necítil kompetentný rozhodnúť a posunul spor na štátny súd – a tam už mesto nezastupoval Bžán. Svoje peniaze pritom dostal vyplatené. Takto súd, paradoxne, rozhodol na jeho návrh. A štátny súd potom rozhodol v prospech mesta.

Advokát Bžán mal podobnú zákazku aj inde na východe – v Snine, takisto za primátora zo Smeru Štefana Milovčíka. Od roku 2003 mesto viedlo súdny spor so správcom konkurznej podstaty spoločnosti Sukmont Teplo o približne 130-tisíc eur, ktoré Snina odmietla zaplatiť. Od roku 2007 mesto zastupoval Bžán, ktorý dosiahol, že Najvyšší súd opakovane zrušil rozsudky, ktoré boli v neprospech mesta. A tak ako neskôr v Michalovciach, tiež sa to udialo bez obstarávania. Faktom je, že Bžán spory vyhráva.

„Podal som podnet na prokuratúru, na NKÚ, na ÚVO. Začalo sa vo veci trestné stíhanie, opisuje Kaplan, ktorý sa „zahryzol“ do prípadu zmluvy Michaloviec s Bžánom.  Obsahom trestného stíhania bolo podozrenie z porušenia zákona o správe cudzieho majetku, stíhanie sa začalo na základe Kaplanovho podania na okresnej prokuratúre.

Prípad mala NAKA, no tá to posunula na michalovskú kriminálku. Prvým vyšetrovateľom prípadu sa stal policajt Bereznanin, ktorého manželka je vedúca finančného odboru na mestskom úrade.

„To je očividný konflikt záujmov. Podal som námietku zaujatosti. Tá išla na posúdenie do Košíc a bola zamietnutá. Dnes je tento bývalý vyšetrovateľ starostom v jednej obci u nás v okrese  – pod nátlakom medializácie kauzy sa prípadu sám vzdal,“ opisuje Kaplan.

Dali to teda podľa neho ďalšiemu vyšetrovateľovi. „Ten vydržal mesiac, odišiel na expozitúru NAKA do Humenného. Zobral to tretí vyšetrovateľ Želinský. Držal to u seba desať mesiacov a týždeň,“ popisuje Kaplan personálne prepojenia medzi vyšetrovateľmi a vedením mesta.

Denník N oslovil políciu, podľa ktorej v tomto trestnom konaní došlo k zmene vyšetrovateľa  na odbore kriminálnej polície v Michalovciach iba jedenkrát z dôvodu zmeny jeho služobného zaradenia na inú organizačnú zložku. „Pán Bereznanin v danej veci nevykonával vyšetrovanie,“ tvrdí krajská hovorkyňa polície Jana Mésárová.

To je však zvláštne. Doklady, ktoré má Denník N k dispozícii, potvrdzujú, že Bereznanin vo veci konal – okrem iného je podpísaný pod rozhodnutím o námietke zaujatosti.

Celá michalovská kriminálka má podľa Kaplana nadštandardné vzťahy s primátorom. Zástupca jej vedúceho Martin Slaninka má manželku na mestskom úrade – pracuje ako vedúca organizačného odboru. Krajský šéf Milan Kočiš, teraz už bývalý, bol kedysi okresným šéfom v Michalovciach a dnes je riaditeľom kriminálnej polície v Michalovciach.

„Títo ľudia nemajú záujem veci vyšetriť. Vrcholom bolo, že trestné stíhanie vo veci trvalo rok a jeden mesiac. A oni ho zastavili desať dní pred komunálnymi voľbami, čím ich priamo ovplyvnili v prospech Záhorčáka zo Smeru. On potreboval celý úrad, svojich podriadených ubezpečiť, že môže kandidovať, že jeho stíhanie je zastavené,“ dodáva Kaplan.

Mesto nadštandardné vzťahy s políciou odmieta s tým, že obe zamestnankyne pracovali na Mestskom úrade pred nástupom primátora Zahorčáka do funkcie a taktiež ich obidvaja manželia boli v čase jeho nástupu do funkcie už policajti.

„Žiadneho z nich primátor nikdy nekontaktoval. S pánom Slaninkom ako zástupcom okresného riaditeľa (nie kriminálky) sa stretáva sporadicky iba na verejných alebo spoločenských podujatiach ako s jedným z hostí, ak zastupuje alebo sprevádza okresného riaditeľa. Žiadne iné vzťahy s týmito policajtmi nemá a neplánuje mať. Toto nepovažujeme za nadštandardné vzťahy,“ píše sa v stanovisku mesta pre Denník N.

V prípade sa aktivista Kaplan neúspešne odvolal na krajskú prokuratúru do Košíc. Z výrokovej časti zastavenia je zrejmé, že ani len nevypočuli advokáta Bžána. Rok a niečo im trvalo vypočutie štyroch ľudí z mestského úradu, aj primátora ako hlavného aktéra. Na základe toho vyšetrovateľ prípad zastavil.

Kaplan v tejto súvislosti pripomína, že Bžán je spolužiakom generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Ten svojho času, počas svojho rozvodového konania, býval u Bžána v podnájme v bytovom komplexe na Tallerovej ulici v Bratislave.

Faktom je, že pri zadávaní zmluvy leží zodpovednosť na strane mesta, ktoré si službu objednáva, a nie advokáta. Bžán pre nich iba pracoval, ale pokiaľ by prokuratúra a aj súd rozhodli, že celý proces bol protizákonný, tak zmluvy na základe ktorých dostal odmeny, by boli neplatné a reálne by hrozilo, že bude musieť časť peňazí vracať.

Kaplan sa nevzdáva a podal medzičasom podnet na generálnu prokuratúru. Upozorňuje na podobné prípady v menších obciach, ktoré platia za právne služby.

Jeden z nich sa týka obce Sokoľany. Pokiaľ ide o postup samosprávy, je takmer totožný s tým z Michaloviec. S rozdielom, že zákazka na právne služby je „iba“ za 20-tisíc eur. Schéma je však podobná, bolo to bez verejnej súťaže a bez schválenia zastupiteľstva. Starosta je obvinený, prebieha súd – na rozdiel od primátora Michaloviec. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu pritom starosta alebo primátor nemôže konať bez zastupiteľstva.