Logopedička: Prvé kŕmenie ovplyvňuje u detí aj vývin reči. Všímať si treba lezenie a sedenie
Aké dôležité je pre bábätká naučiť sa vhodne jesť a piť, aby neskôr začali správne rozprávať, vysvetľuje uznávaná logopedička Adelaida Fábianová. Problémy s rečou môžu mať deti, ktoré nelezú, ale začnú hneď chodiť.
V rozhovore sa dočítate:
- ako už dojčenie a pitie z fľašky majú vplyv na vývoj reči detí,
- čo sa stáva, ak dieťa preskočí fázu lezenia či sedenia,
- čo s vyše dvojročným dieťaťom, ktoré hovorí nezrozumiteľne,
- prečo ľudia po mozgových príhodách často nevedia rozprávať.
Dá sa už z plaču malého bábätka zistiť, či bude mať problémy s rečou?
Úplne takto sa to povedať nedá. Ak sa napríklad narodí dieťa so sluchovým problémom, jeho krik a prvotné džavotanie je v podstate rovnaké ako u ostatných detí. Zlom nastáva až po šiestom mesiaci. Tým, že nemá spätnú väzbu, džavotanie stagnuje, až úplne zmizne. Nemôžeme preto generalizovať, že by nám plač malého dieťaťa už signalizoval poruchy s rečou. Vieme z neho vyčítať emócie a od dvoch-troch mesiacov sa krik stáva komunikačným. Postupne sa dieťa so zvukmi hrá a začína pudovo džavotať.
Iná situácia je však u detí, ktoré majú genetické problémy, u predčasne narodených detí, detí ohrozených vývojom. Pokiaľ sú veľmi oslabené, nemajú dostatok síl na to, aby kričali, nemajú silný výdych, ktorý by rozozvučal hlasivky, aby mali adekvátny tón plaču. A preto plačú inak ako zdravé deti.
Keď za vami prídu rodičia, že ich 2,5- až trojročné dieťa nerozpráva, prečo vás zaujíma, ako sa pohybovo vyvíjalo v prvom roku života?
Pohyb, vnímanie a komunikácia sa navzájom dopĺňajú. Motorika je celková pohybová činnosť človeka. Reč sa formuje v závislosti od rozvoja motoriky a vývinu mozgu. Pokiaľ dieťa stagnuje v pohybe, teda v motorickom vývine, predpokladáme, že psychický vývin bude oneskorený. Pozor, nehovorím, že bude narušený.
Ak nie je dostatočne stimulovaná
