Denník N

Mágia ľuďom dáva pocit istoty, hovorí vedkyňa

Danijela Jerotijević. Foto N - Vladimír Šimíček
Danijela Jerotijević. Foto N – Vladimír Šimíček

Napriek tomu, že veda ide stále dopredu a o svete okolo nás vieme stále viac, sa mágia zo životov ľudí nevytráca. „Nadprirodzené predstavy nevymiznú a nesúvisia s technologickým a vedeckým pokrokom. Budú tu navždy, akurát sa mení ich podoba,“ hovorí vedkyňa Danijela Jerotijević, ktorá skúma aj to, prečo ľudia veria liečiteľom a veštkyniam.

V rozhovore vysvetľuje, prečo sa ľudia s vážnymi ochoreniami obracajú na alternatívnych liečiteľov, či sú televízne programy s veštkyňami etické a prečo sa mágia s kresťanstvom celkom nevylučuje.

 

Marian Kočner pravidelne navštevoval veštkyňu a pýtal sa jej, kedy už novinári prestanú písať o jeho podnikaní. Prekvapilo vás to?

Ani nie. V rámci výskumu, ktorý som robila na Slovensku, som hovorila aj s niektorými ľuďmi, ktorí sa venujú mágii a odstraňujú negatívne pôsobenie. Jeden z nich mi povedal, že by som bola prekvapená, koľko podnikateľov a politikov ich kontaktuje. Väčšinou majú predstavy, že ich neúspechy sú spôsobené napríklad závisťou. Často si myslíme, že viera v mágiu súvisí s nevzdelanosťou, ale vôbec to tak nemusí byť.

S čím to súvisí?

Napríklad s tým, že sa ocitnete v situácii, keď vám racionálne a prirodzené vysvetlenia nedávajú zmysel a začnete premýšľať, či za tým nie je niečo viac. Súvisí to aj s tým, že naša myseľ má tendenciu vytvárať si kauzálne reťazce. To znamená, že si spájame veci, medzi ktorými neexistuje dokázateľné prepojenie. Okrem toho chceme mať čo najviac informácií o situáciách, ktoré sú pre nás dôležité. Ľudia často kontaktujú veštkyne, pretože veria, že vďaka svojim schopnostiam majú prístup k informáciám, ku ktorým oni sami prístup nemajú.

Napísali ste štúdiu s názvom Prečo inteligentní ľudia veria v mágiu?. Prečo jej teda veria?

Názov tej štúdie je parafrázou výroku jedného z prvých antropológov Jamesa Georgea Frazera, ktorý žil na začiatku 20. storočia. V tom čase bola antropológia veľmi ovplyvnená Darwinovou evolučnou teóriou a vedci tvrdili, že aj nadprirodzené koncepty sa vyvíjajú od jednoduchších k zložitejším. Frazer tvrdil, že jednou z prvých fáz je mágia, potom nasledujú polyteistické a monoteistické náboženstvá a že vývoj bude smerovať k vede. Myslel si, že keď sa ľudia dopracujú k vede, tak už nebudú potrebovať „nadprirodzené barličky“ a vystačia si s vedeckými vysvetleniami. Môj text bol o tom, že to tak nie je a že nadprirodzené predstavy nevymiznú a nesúvisia s technologickým a vedeckým pokrokom. Budú tu navždy, akurát sa mení ich podoba. Nie je to o tom, že by mágii verili len príslušníci domorodých kmeňov. Takisto jej veria ľudia v Bratislave. Je to najmä o špecifickej situácii, v ktorej sa ocitnete, ale môže sa to spájať aj s určitými životnými filozofiami.

Prečo človeku nestačia vedecké vysvetlenia? Máme problém pochopiť, že niektoré veci sa v živote dejú náhodne a nemajú vyšší zmysel?

Ide o to, že máme predispozíciu uvažovať tak, že si spájame aj tie veci, ktoré spolu v skutočnosti nesúvisia. Napríklad sa s niekým pohádam, potom sa potknem, zlomím si nohu a poviem si, že to mám za tú hádku.

Karma.

Presne tak. Takto funguje myseľ. Ak prirodzené vysvetlenia zlyhajú, uchýlime sa k tým nadprirodzeným. Ak človek napríklad náhle ochorie, tak mu lekári dajú vysvetlenie, ktoré je pre neho príliš všeobecné a môže byť aplikované na kohokoľvek. Ľudia však hľadajú špecifické, konkrétne, na seba našité odpovede. Chcú vedieť, prečo sa to deje práve im a práve teraz. A na to tie všeobecné vysvetlenia nestačia.

Pamätáte si aj na konkrétny prípad?

Počas výskumu v Srbsku mi jedna z veštkýň dovolila byť na svojich seansách. Prišla k nej matka s asi 10-ročným dieťaťom a tvrdila, že náhle začalo mať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie