Oskar F. ma vyzdvihol na opustenom parkovisku, viezol ma do Maďarska a za volantom plakal
Bola ešte dieťa, keď v 90. rokoch slovenská tajná služba uniesla prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. K mečiarizmu sa BARBORA BEREZŇÁKOVÁ vrátila v dokumentárnom filme Skutok sa stal, ktorý bude mať v septembri premiéru. Filmárka rozpráva, aké bolo nakrúcanie s Oskarom Fegyveresom a Petrom Tóthom a prečo nikto nechce hovoriť o milióne šilingov pre svedkov, za ktoré si mal kúpiť amnestiu Kočner.
Mali ste len deväť rokov, keď uniesli Kováča. Vnímali ste mečiarizmus?
Pamätám si útržky. Ako ma pani učiteľka poslala kúpiť noviny Slovenská republika a keď som to hovorila mame, zalomila nad tým rukami. Bývali sme v Svätom Jure, kde k únosu došlo, a môj otec, psychológ, vtedy pracoval pre vonkajšiu SIS, takže sa to riešilo aj doma.
Vravelo vám niečo meno Róbert Remiáš?
Bolo to ako meno z temnej rozprávky. Nekonkrétny temný pocit sa na mňa nalepil aj bez toho, aby mi dospelí politiku vysvetľovali. Ako malá som vnímala, že doznieva eufória zo začiatku 90. rokov. Z toho, že je sloboda, že budeme môcť cestovať a vôbec, ´bude dobre´.
Máte zhruba toľko rokov ako režisérka filmu Mečiar Tereza Nvotová. Kde sa berie taký záujem o mečiarizmus v čerstvých tridsiatnikoch, ktorí boli v tom čase len deti?
Asi sme zdedili pocit veľkých nesplnených očakávaní. Cítila som ako dieťa, že nežnou revolúciou sa čosi dobré začalo, a potom ste zrazu dospelý a čo vidíte okolo? Neskutočnú korupciu, nevyšetrené kauzy. Ak zlyháva právny štát, čo chceme, aby fungovalo? Ako veriť polícii?
Okolo je množstvo zdrojov frustrácie, ale keď som prišla s námetom na takýto film, veľa ľudí sa čudovalo. Vraveli, že mečiarizmus nikoho nezaujíma, že je dávno zabudnutý.
Tak to úplne neodhadli.
Na druhej strane, bolo to pred štyrmi rokmi, pred Kuciakom, pred filmami Únos a Mečiar, pred tým ako parlament začal rušiť amnestie. Mečiarizmus sa javil zabudnutou kapitolou a od toho sa odvíjala aj tá naša otrasná celospoločenská predstava, že sa tu nič nedá zmeniť.
O samotnom únose sú fakty známe, v kinách bol film, novinárka Ľuba Lesná napísala knihu. Čo vám ešte do skladačky chýbalo?
Nechýbali mi fakty, nerobila som investigatívny film. Chýbali
