Denník N

Ľudia z Wall Street a ľudia z Mekáča

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Domáca spotreba závisí od toho, aké príjmy má rozhodujúca časť obyvateľstva, teda stredná vrstva.

Ľudia, čo zarábajú málo, považujú svojich šéfov za chamtivých otrokárov. Šéfovia lamentujú nad nevďačným personálom s neprimeranými požiadavkami.

K holičovi do Indie?

Aj v USA už cítiť blížiace sa voľby. Ohnivé debaty medzi republikánmi a demokratmi sa vedú aj o tom, či je správne zvýšiť minimálnu hodinovú mzdu zo 7,25 dolárov na 15 dolárov. Najmä republikáni sú z toho na infarkt. Je to predsa jasné: zvyšovanie minimálnej mzdy by zničilo konkurencieschopnosť štátu. 15 dolárov na hodinu pre ľudí v McDonalde, predavačky vo Wallmarte či upratovačky v škole by vymazalo pracovné miesta, ktoré by sa de facto odovzdali Číne a Indii. Vyššia minimálna mzda pošle Ameriku na nezvratnú cestu do komunizmu.

Nie je jasné, akým spôsobom budú Američania masovo kupovať lacné hamburgery v Šanghaji a vyhľadávať výhodné strihanie vlasov v Bangalore. Ale princíp je princíp: je vôbec dôvod, aby minimálna mzda v USA rástla?

Mnoho ekonómov si myslí, že áno. Argumentujú nie ideologickými, ale ekonomickými dôvodmi. USA sú ekonomikou, ktorá žije predovšetkým z domácej spotreby. Čím je vyššia, tým rýchlejším a hlavne udržateľnejším spôsobom bude ekonomika rásť. Domáca spotreba však závisí od toho, aké príjmy má rozhodujúca časť obyvateľstva, t. j. stredná vrstva.

Iné tempo rastu

Nepríjemnou skutočnosťou je, že sa minimálna mzda čoraz viac vzďaľuje od priemernej. Ešte za Kennedyho a Nixona mala minimálna mzda hodnotu 53 percent tej priemernej. Dnes je to len 37 percent. Minimálna mzda rástla v USA pomalšie ako inflácia a tým aj klesala jej kúpna sila. Dnešná minimálna mzda 7,25 dolára mala hodnotu 9,25 dolára v roku 1968. Najvyššie príjmy mali úplne inú dynamiku. A čo je zvlášť zaujímavé, príjmy top jedného percenta obyvateľstva rástli podstatne vyšším tempom ako produktivita práce. Čosi to napovedá aj o spoločenskej užitočnosti ľudí z Wall Streetu.

Prečo Wall Street a prečo spoločenská užitočnosť? Ľudia z finančného priemyslu boli vrstvou, ktorá najviac profitovala z finančných krachov a ekonomických kríz. Inštitút pre politické štúdie na základe daňových výkazov zistil, že v roku 2014 si 167 800 zamestnancov firiem na Wall Street vyplatilo bonusy v súhrnnej výške 28,5 miliárd dolárov. Vyše milióna Američanov pracujúcich na plný úväzok za minimálnu mzdu ročne zarobí 14 miliárd dolárov. Inštitút pre politické štúdie argumentuje, že ak by sa zdvihla minimálna mzda na 15 dolárov pre 2,2 milióna čašníkov a kuchárov, stálo by to 17 miliárd dolárov. A ešte by ľuďom z Wall Street aj tak zostal nejaký ten peniaz na bonusy.

V roku 2010 schválil prezident Obama Dodd-Frankov zákon o reforme Wall Street a ochrane spotrebiteľov. Zákon mal zaručiť, že špekulatívne obchody na finančných trhoch už v budúcnosti nebudú rozvracať americký finančný systém. Zákon okrem iného stanovil, že finančníci si nesmú vyplácať bonusy z obchodov, ktoré povzbudzujú neprimerané riskovanie. Paragraf z nejakých záhadných dôvodov doteraz nenadobudol platnosť. Ceny akcií lámu rekordy a bonusy tiež.

Čo by bolo, keby

Ľudia z Wall Street sú spravidla omnoho vzdelanejší ako čašníci, opatrovateľky a upratovačky. Majú lepší lobing a podstatne ľahší prístup do politickej kuchyne. A natáčajú sa o nich omnoho zaujímavejšie filmy ako o ľuďoch z McDonaldu. Spoločenská užitočnosť ľudí z Wall Street je samozrejme vecou názoru. Stretneme sa však často s tvrdením, že bohatí ľudia míňajú veľa peňazí a tak dávajú prácu chudobným, hoci len za minimálnu mzdu.

Čo by sa stalo, keby sa superboháči viac zdanili a ich peniaze použili na zvýšenie minimálnej mzdy? Podľa niektorých prepočtov by sa to prejavilo vo zvýšení domácej spotreby, ktorá je v USA hlavným zdrojom ekonomického rastu. Inštitút pre politické štúdie použil štandardné fiškálne multiplikátory agentúry Moody’s. Multiplikátor hovorí, že každý dolár z vrecka najbohatších vytvorí len 39 centov dodatočného HDP. V prípade výdavkov ľudí s nízkou mzdou je to však 1,21 dolára. Ľudí s nízkymi mzdami je v USA predsa len viac ako tých, čo poberajú top 1 percento príjmov.

Na výpočty sa budú pozerať inak ľudia, ktorí platia dane, a inak tí, čo žijú z minimálnej mzdy. Bohatstvo sa nezvyšuje jeho prerozdelením. Takisto sa však nezvyšuje znižovaním príjmov strednej vrstvy a vykazovaním virtuálnych výnosov na finančných trhoch. Ekonomické zákony ani historická skúsenosť nepustia: bez silnej strednej triedy nemôže dlhodobo prežiť žiadna krajina.

Teraz najčítanejšie