Vrátili by ste stratenú peňaženku? Skúmali poctivosť ľudí v 40 krajinách

Vrátili by ste stratenú peňaženku, ak by v nej boli údaje o majiteľovi?

Touto otázkou sa zaoberali vedci v štúdii, ktorá vyšla minulý týždeň v prestížnom časopise Science.

Priebeh experimentu bol zhruba nasledujúci: do banky, na poštu, do múzea či podobnej inštitúcie prišiel človek s tým, že za rohom našiel (náprsnú) tašku s osobnými vecami – kľúčom, vizitkami, nákupným zoznamom a peniazmi. Peňaženka bola priesvitná a bolo do nej vidieť bez toho, aby ste ju otvárali.

Keď človek prišiel do niektorej z uvedených inštitúcií, zamestnancovi na priehradke (ďalej pre jednoduchosť ako nálezca) o peňaženke povedal: „Niekto ju musel stratiť, no ponáhľam sa a musím odísť. Môžete sa o ňu, prosím, postarať?“ Potom odišiel.

17-tisíc tašiek, 255 miest a 40 krajín

Experiment vykonali viac ako 17-tisíckrát v 355 mestách v 40 krajinách sveta, vrátane Česka alebo Poľska. Na Slovensku sa dáta nezbierali.

Išlo o psychologický výskum poctivosti. Klasické ekonomické modely predpokladajú, že ľudia sa budú správať sebecky a tašku si nechajú častejšie v prípadoch, keď obsahuje väčší finančný obnos.

Riskovať sa naopak neoplatí, keď je v taške iba málo peňazí alebo tam nie sú žiadne. Vtedy preváži starostlivosť o blaho druhých, uvádzajú klasické ekonomické modely hľadiace na človeka ako na racionálneho tvora, ktorého rozhodovanie sa riadi chladnou analýzou nákladov (riziko odhalenia) a výnosov (množstvo peňazí v taške).

No ako sa ukázalo v novej štúdii, až v 38 krajinách zo 40 ľudia vo väčšej miere vrátili peňaženku, ak v nej boli peniaze (13,5 dolára alebo ekvivalent tejto sumy v iných menách), ako keď bola prázdna. Ak boli v taške peniaze, nálezcovia vyhľadali majiteľa v 51 percentách prípadov, no ak v nej neboli žiadne peniaze, vrátili ju v 40 percentách.

Medzi štyridsiatkou krajín, ktoré vedci zaradili do výskumu, panovali značné rozdiely – peňaženky najviac vracali nálezcovia z Dánska, zo Švédska a z Nového Zélandu. Naopak najmenší poctivci boli v Číne, Peru, Kazachstane a Keni, kde sa čísla pohybovali od osem do 20 percent.

S vyššou sumou sa zvýšila poctivosť

Experiment zopakovali v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve a Poľsku s tým rozdielom, že pôvodnú sumu v taške (13,5 dolára) navýšili na 94 dolárov (a ekvivalent v iných menách). Ukázalo sa, že v tomto prípade stúpla návratnosť tašky až na 72 percent.

S výškou peňažnej čiastky v stratenej peňaženke teda nerástlo sebecké správanie účastníkov experimentu, ktorí sa vo zvýšenej miere hlásili majiteľom, aby si prišli po nájdený majetok.

Autori štúdie vylúčili, že by návratnosť tašky súvisela s obavami, že nálezcov sledujú bezpečnostné kamery, alebo s očakávaním odmeny za vykonanie dobrého skutku. Vedci tiež zistili, že ľudia skoro vždy vrátili celý obsah peňaženky – chýbali menej ako dve percentá sumy vloženej do tašiek.

Altruizmus

V ďalšom experimente sa peňaženky líšili v tom ohľade, že okrem vizitiek a nákupného zoznamu obsahovali buď kľúč, alebo peniaze. Nálezca nevedel, aké dvere kľúč odomyká, takže išlo o predmet, ktorý mal veľkú hodnotu pre majiteľa tašky, ale žiadnu pre nálezcu. Ak by takú tašku vrátil, išlo by o ukážku altruistického správania nálezcu, ktorému záležalo na tom, aby sa kľúč dostal k majiteľovi.

Výsledky ukázali, že „v priemere bola až o 9,2 percenta vyššia pravdepodobnosť, že ľudia ohlásia nález tašky s kľúčom, ako bez neho,“ píšu autori v štúdii.

Altruizmus je také správanie, ktoré v danej chvíli prospieva výhradne príjemcovi – keď vrátite peňaženku s peniazmi, druhému tým pomôžeme, no sami sa pripravíte o prípadný zisk.

Na okraj dodajme, že z dlhodobého hľadiska ťaží z altruistického správania aj samotný vykonávateľ milého skutku. Ak sa o ňom iní dozvedia, že je to skromný poctivec, na sociálnom rebríčku stúpne oveľa vyššie nad zlodeja, o ktorom sa prevalí informácia, že si peňaženku nechal, hoci ju mohol vrátiť. Prítomnosť poctivca budú druhí vyhľadávať, zatiaľ čo zlodejovi sa pre jeho pošramotenú povesť budú vyhýbať.

A great study of impersonal honesty using the lost wallet paradigm in 355 cities spanning 40 countries (17,000 lost wallets). Big variation across cities, but (almost) everywhere people were MORE likely to return the wallet when it had MORE money in it. @MichelAMarechal pic.twitter.com/I4RyyAp2Sg

— Joe Henrich (@JoHenrich) June 20, 2019

Sebavnímanie, že sme poctiví a morálni

Záujem o blaho druhých však v novej štúdii zo Science nevysvetľoval správanie nálezcov absolútne, keďže ho do veľkej miery určovalo sebavnímanie respondentov, že sú poctiví a morálni ľudia.

Ak si nálezcovia nechajú iba malú sumu, napríklad 13,5 dolára, naďalej môžu žiť pokojne s tým, že sú poctivcami, lebo vykonali iné dobré skutky. No nechať si 100 dolárov narúša predstavu, že sme poctivcami, pretože ide o veľký prehrešok.

S veľkosťou prípadného prehrešku preto v experimente stúpal aj výskyt poctivého správania – žiť v klamstve, že sme poctivcami, sa nedá, ak sa dopúšťame zjavných obludností (kognitívna disonancia). Veľkosť prehrešku (odstupňovaná výškou sumy v peňaženke) preto vytvárala tlak na výskyt poctivého správania.

Vplyv školy

„Mylne usudzujeme, že ľudia sú sebci,“ cituje denník The Guardian ekonóma a spoluautora štúdie Alaina Cohna z univerzity v Michigane. „V skutočnosti platí, že sebaobraz, že sú poctivcami, je pre nich dôležitejší ako krátkodobý peňažný zisk,“ dodal zahraničný vedec.

Autori štúdie si myslia, že poctivé správanie v krajinách, kde v najväčšej miere vracali nájdenú peňaženku, by mohlo historicky súvisieť s rozvojom povinnej školskej dochádzky. „Naznačuje to, že to, čo sa naučíte v škole, nie je iba matematika alebo čítanie, ale aj sociálne zručnosti, všeobecnejšie povedané to, ako sa správate k druhým ľuďom,“ cituje Cohna NPR.

Dostupné: DOI: 10.1126/science.aau8712