Denník N

Čo nemá termín, nemá prioritu. Slováci zisťovali, prečo zlyháva plánovanie

O opere v Sydney niektorí hovoria ako o „najväčšej projektovej katastrofe“ - namiesto sedem miliónov austrálskych dolárov stála 102 miliónov. Foto – Adobe Stock
O opere v Sydney niektorí hovoria ako o „najväčšej projektovej katastrofe“ – namiesto sedem miliónov austrálskych dolárov stála 102 miliónov. Foto – Adobe Stock

Pri plánovaní projektu sa iracionálne držíme termínu, aj keď podľa skúsenosti vieme, že by mal trvať oveľa dlhšie alebo kratšie.

Na stavbu opery v Sydney pôvodne vyčlenili sedem miliónov austrálskych dolárov a očakávali, že ju postavia do štyroch rokov. Budova nakoniec stála až 102 miliónov austrálskych dolárov a otvorili ju s desaťročným oneskorením v roku 1973.

Ide o jednu z najznámejších stavieb sveta, ktorú v roku 2007 zaradili na zoznam svetového dedičstva UNESCO, no zároveň si vyslúžila aj nelichotivý titul „najväčšej projektovej katastrofy“.

Zďaleka nejde o ojedinelý prípad, keď plánovanie zlyhalo. Podľa prieskumu z roku 2019 sa zhruba polovica projektov v biznise neodovzdá načas a časť z nich sa nedokončí vôbec.

Ako je to možné?

V novej štúdii – ktorá vyšla nedávno v časopise Journal of Economic Behavior & Organization – sa na to pozreli slovenskí behaviorálni ekonómovia Matej Lorko a Maroš Servátka so svojou kolegyňou Lylou Zhangovou. Trio vedcov pôsobí na Macquarie Graduate School of Management (MGSM) v Sydney.

Lorko pre Denník N povedal, že príčiny chýb v plánovaní vysvetľujú viaceré psychologické javy, ako je nadmerný sklon k optimizmu, preceňovanie vlastných schopností alebo tendencia zadávať krátke termíny na odovzdanie úloh ako nástroj sebamotivácie.

Ukotvenie

V novej štúdii sa však vedci zamerali na takzvané ukotvenie, v angličtine anchoring. Jav znamená, že ak si nie sme pri rozhodovaní istí, často sa chytíme ľubovoľnej návnady či kotvy, ktorá nám pomôže zorientovať sa v danom probléme.

Efekt začal skúmať psychológ Daniel Kahneman a jeho kolega Amos Tversky v 70. rokoch minulého storočia. Ľudí sa napríklad pýtali, koľko afrických krajín je členmi Organizácie Spojených národov a ponúkli im návnadu v podobe 10 alebo 65 percent.

Spomínané návnady ľudí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

behaviorálna ekonómia

omyly mysle

Teraz najčítanejšie