Odmietnutie Istanbulského dohovoru nič nezmenilo, ministerstvá nevedia, čo s ním

Deň pred druhým kolom prezidentských volieb nebola na Slovensku dôležitejšia politická téma ako Istanbulský dohovor. Práve v ten deň Národná rada prijala uznesenie, ktorým odmietla dohovor zamedzujúci násiliu na ženách.

Kandidát Smeru Maroš Šefčovič dúfal, že ak sa vládnej koalícii podarí dohovor odmietnuť, vo voľbách mu to pomôže získať konzervatívnych kresťanských voličov, ktorí pôvodne volili Štefana Harabina a Mariana Kotlebu. Šefčovič sa dokonca stretol aj s farárom zo Žakoviec, Mariánom Kuffom, ktorý je asi najznámejším a najhlasnejším kritikom Istanbulského dohovoru, a žiadal ho o podporu.

Prezidentom sa Šefčovič nestal a vrátil sa do Bruselu, no ministerstvá sa s odmietnutím medzinárodného dohovoru trápia dodnes. Nikto totiž presne nevie, ako ďalej postupovať.

Navyše, podpis sa spod dohovoru nedá vziať späť, takže každá ďalšia vláda, ktorá by s ratifikáciou nemala problém, sa k zmluve môže opäť prihlásiť.

Ministerstvá nevedia, čo robiť

Po tom, čo 101 poslancov v Národnej rade schválilo uznesenie o odmietnutí dohovoru, mal o tom predseda Národnej rady Andrej Danko (SNS) informovať vládu. Jeho kancelária tvrdí, že to urobil ešte v ten istý deň, no zdá sa, že o tom nik nevie.

„Ministerstvo spravodlivosti nemá informáciu o tom, či k tomuto kroku už došlo, aby mohlo dôjsť k rozhodnutiu vlády o ďalšom postupe,“ tvrdí ministerstvo spravodlivosti. Súčasná situácia je preň trocha zmätočná. Vo svojom stanovisku píše, že sa nepovažuje za gestora realizácie uznesenia Národnej rady, keďže bolo, naopak, určené za gestora implementácie dohovoru.

Poslanca SNS Karola Farkašovského sme sa pýtali, čo na takýto postoj ministerstva hovorí. „To by som sa čudoval, ak by bola pravda, že ministerstvo spravodlivosti sa necíti zaviazané rozhodnutím parlamentu. To už by bola anarchia a nie demokracia,“ povedal Farkašovský.

Prijímanie medzinárodných zmlúv patrí pod ministerstvo zahraničných vecí, ani to však nevie, čo by malo po prijatí uznesenia v našom parlamente robiť. „Nášmu ministerstvu z uvedeného uznesenia žiadny záväzok priamo nevyplýva,“ tvrdí ministerstvo zahraničných vecí. Vysvetľuje, že čaká na to, kým ministerstvo spravodlivosti vláde predloží návrh uznesenia o odmietnutí ratifikácie Istanbulského dohovoru.

Istanbulský dohovor je medzinárodná zmluva Rady Európy, ktorá hovorí o tom, ako predchádzať domácemu násiliu. Na to, aby pre nás zmluva nebola záväzná, musíme Rade Európy oznámiť, že sa nehodláme stať zmluvnou stranou. Kto to urobí, nie je jasné. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že nezabezpečuje komunikáciu s medzinárodnými organizáciami, ako je Rada Európy. Ministerstvo zahraničných vecí zasa tvrdí, že nemá poverenie oznámiť Rade Európy, že od jej medzinárodnej zmluvy odstupujeme.

Istanbulský dohovor teda poslanci v Národnej rade odmietli, ale prakticky sa postoj Slovenska k tejto zmluve nijako nezmenil.

Podľa bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej sa ministerstvá spravodlivosti a zahraničných vecí ocitli v neľahkej situácii. „Minister Lajčák a minister Gál musia dať hlavy dokopy,“ hovorí poslankyňa Žitňanská (nezaradená). „Na ich mieste by som, a to myslím ironicky, poďakovala poslancom, za ktorých sú vo vláde, že im urobili takýto hlavybôľ.“

Vláda už totiž raz vydala uznesenie, že s podpisom dohovoru súhlasí. Teraz bude musieť schváliť opak.

Kiska odmietnutím dohovoru vládu nepoveril

Opozičná poslankyňa Anna Verešová, ktorá len pred pár dňami vystúpila z klubu OĽaNO, v parlamente tiež hlasovala za odmietnutie dohovoru. V stredu na parlamentnej schôdzi sa predsedu Národnej rady Andreja Danka (SNS) spýtala, ako ďalej postupuje odmietnutie Istanbulského dohovoru. Predseda parlamentu podľa Verešovej povedal, že sa o tom v dohľadnom čase plánuje porozprávať s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom (za Smer).

„Môže sa zdať, že je to z jeho strany nekonanie, ale skôr si myslím, že je to férový prístup, že tým už nezaťažovali odchádzajúceho prezidenta,“ vysvetľuje si to Verešová.

Prečo práve prezidenta? Istanbulský dohovor je totiž prezidentskou zmluvou, a ak by chcelo Slovensko zmeniť svoj postoj k tejto zmluve, musela by na to vláda získať poverenie od prezidenta alebo prezidentky. Keď v roku 2011 dohovor za Slovensko podpisovala vtedajšia ministerka Lucia Žitňanská (za Most-Híd), mala poverenie od prezidenta Ivana Gašparoviča.

Hovorca Andreja Kisku Roman Krpelan hovorí, že nevedia, ako sa vyvíja debata o Istanbulskom dohovore. „Prezident Andrej Kiska nič nedostal, nemá nič na stole, nikto ho o nič nežiadal a nemá prečo a ako konať,“ odpísal Krpelan pár dní pred koncom Kiskovho funkčného obdobia.

A čo hovorí Čaputová? Ešte pred tým, než dôjde na jej stanovisko, je dobré prečítať si, čo na daný stav hovoria v Národnej rade a čo si myslia právnici a experti na domáce násilie.

Poslanci už na dohovor nemyslia

Poslancov, ktorí za dohovor zahlasovali, sme sa pýtali, či sú so súčasným stavom spokojní. Väčšina z nich tvrdila, že dohovor jasne odmietli, a tým sa pre nich diskusia o tejto medzinárodnej zmluve skončila.

„Ja to považujem za vybavené a myslím si, že aj drvivá väčšina poslancov Národnej rady. Už to podľa mňa nebude ani na programe dňa,“ povedal Marián Kéry, ktorý patrí k najkonzervatívnejším poslancom v Smere.

„Nemám aktuálne informácie, ale pevne verím, že sa dodrží uznesenie Národnej rady,“ povedal Erik Tomáš (Smer). „Vôbec to neriešime,“ dodáva poslankyňa za Most-Híd Irén Sárközy.

Dušan Čaplovič (Smer) je zasa presvedčený, že odmietnutie dohovoru brzdí minister Lajčák. „Zamrzlo to, lebo na ministerstve zahraničných vecí všetko zamŕza,“ povedal.

Podpis spod dohovoru sa nedá vziať späť

Prihlásenie sa k Istanbulskému dohovoru sa skladá z dvoch častí – z podpisu a z ratifikácie. Od roku 2011 je dohovor podpísaný a odvtedy jeho odporúčania postupne začleňujeme do slovenskej legislatívy. V posledných rokoch sa napríklad podarilo presadiť vyššiu bezpečnosť týraných žien, a to napríklad tak, že ak existuje dôvodné podozrenie, že v rodine dochádza k domácemu násiliu, veľmi rýchlo môžu násilníkovi zakázať vstup do domu, bytu, na pracovisko, alebo na miesto, kde sa obeť a jej deti zdržiavajú. Takisto môže násilník dostať zákaz kontaktovať obeť a udržiavať kontakt s deťmi, ktoré boli svedkami násilia.

Aj keď dohovor neratifikujeme, stále sa ním naša legislatíva môže inšpirovať a zvyšovať ochranu obetí domáceho násilia.

Podľa právnika Jakuba Mačáka z University of Exeter medzinárodné právo počíta s tým, že niektoré krajiny môžu zmeniť názor na medzinárodné dohovory. Aj Žitňanská tvrdí, že takáto možnosť tu je. „No je to neštandardná situácia a nepamätám si, že by sa na Slovensku v minulosti niečo také stalo,“ hovorí.

Zvyčajne to podľa exministerky funguje tak, že ak sa zmení pohľad vlády na nejakú zmluvu, jednoducho sa nepokračuje v ratifikačnom procese a dohovor pre krajinu nebude účinný. „A keď sa znova zmení politická klíma alebo hodnotové nastavenie spoločnosti, dá sa zasa v ratifikačnom procese pokračovať,“ vysvetľuje.

Podľa Mačáka by však zastavenie ratifikácie dohovoru nemalo byť pre ministerstvá až také náročné a stačilo by, ak by vláda vydala jednoduché formálne vyhlásenie, ktorým Rade Európy oznámi, že nebude pokračovať v ratifikačnom procese.

„Kým sa tak nestane, trvá pre Slovensko povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť predmet a účel dohovoru,“ upozorňuje. To znamená, že kým Rade Európy neoznámime, že nechceme byť zmluvnou stranou dohovoru, nemôžeme napríklad znižovať ochranu týraných žien.

Ratifikácia dohovoru sa odmietnuť dá, ale náš podpis už pod ním zostane. „Takzvané späťvzatie podpisu nie je právne ani fyzicky možné, Slovenská republika by i v prípade notifikácie, že sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru, zostala jeho signatárom,“ vysvetľuje ministerstvo spravodlivosti. A keď si to nasledujúca vláda rozmyslí, môže v ratifikácii pokračovať.

Dohovor môže preveriť Ústavný súd

Odmietnutie dohovoru môže skomplikovať ešte jedna vec. Právnička Lucia Berdisová zo Slovenskej akadémie vied upozorňuje na to, že parlament pri odmietnutí dohovoru nemusel použiť správnu argumentáciu.

V uznesení Národnej rady sa totiž píše, že existujú pochybnosti, či Istanbulský dohovor nie je v rozpore s ústavou. Politici, ktorí návrh uznesenia predložili, sa totiž obávali, že ak sa v dohovore slovo gender do slovenčiny preloží ako rod, môže to ohroziť ústavnú definíciu manželstva.

„Naozaj netuším, ako mohla vzniknúť táto myšlienka a na akom predpoklade je založená. Lebo žiadny rozpor dohovoru s týmto ustanovením tam nevidím. Dohovor nijakým spôsobom nezasahuje do manželstva ako zväzku ženy a muža. Dohovor, naopak, chráni rodiny, a najmä ženy a deti pred násilím, ktoré v rodinách zažívajú,“ hovorí Adriana Mesochoritisová z organizácie Možnosť voľby, ktorá sa špecializuje na boj proti domácemu násiliu.

„Podľa môjho názoru sme v situácii, keď je ideálne použiť na riešenie veci konanie pred Ústavným súdom, ktorý môže na návrh vlády alebo prezidenta posúdiť súlad dohodnutej zmluvy s ústavou,“ vysvetľuje Berdisová.

V uznesení parlamentu sa tiež píše, že nie je jasné, ako sa bude vykladať pojem „odstraňovanie rodových stereotypov“.

Mesochoritisová však pripomína, že tento pojem pre Slovensko nie je žiadnou novinkou. „Máme predsa akčné plány na podporu rodovej rovnosti, stratégiu, a v rámci nich sú už dávno stanovené takéto úlohy,“ hovorí a pripomína, že vláda má predsa ako poradný orgán Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

„A najmä nezabúdajme, že sme členskou krajinou EÚ, OSN, Rady Európy a OBSE. Ako členská krajina týchto zoskupení sme sa dobrovoľne zaviazali presadzovať rodovú rovnosť do praxe a odstraňovať všetky rodové stereotypy. Pretože práve tie vytvárajú živnú pôdu na násilie na ženách a rodovú nerovnosť. Neviem, prečo sa odrazu tvárime, že je to niečo nové,“ hovorí Mesochoritisová.

Hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej Martin Burgr tvrdí, že ak sa objavia pochybnosti o súlade dohovoru s ústavou, prezidentka môže požiadať o stanovisko Ústavný súd. „Na to, aby sa prezidentka mohla zaoberať touto zmluvou, musí jej ju najskôr predložiť vláda, čo sa doteraz nestalo,“ hovorí Burgr.

Zuzana Čaputová dosiaľ podľa neho s predsedom parlamentu o Istanbulskom dohovore nehovorila a ani ju nikto nežiadal o poverenie odstúpiť od tejto zmluvy.