Svorada: Bol som v páde, pri ktorom jeden z cyklistov zomrel. Zvažoval som, či má zmysel pokračovať

JÁN SVORADA (50) vyrastal v Bratislave, bol československým a neskôr českým reprezentantom v cestnej cyklistike. Ako šprintér vyhral etapy na Tour de France, Giro d’Italia aj Vuelta a España. V roku 2001 vyhral na Tour prestížny záverečný šprint na Champs-Élysées. Celkovo získal 75 profesionálnych víťazstiev.

Dočítate sa:

• Smrť pretekára ho ovplyvnila
• Víťazstvo v Paríži bolo relatívne jednoduché
• Lance Armstrong vo vnútri nebol zlým človekom
• Byť druhý v šprinte znamená prehrať
• Peter Sagan si aj z napätých situácií robí srandu

Akú ste mali predstavu o profesionálnej cyklistike a Tour de France, kým nepadla železná opona?

Aj keď sme žili za železnou oponou, ako Bratislavčania sme chytali rakúsku televíziu. V správach sa vždy objavili zostrihy z Tour de France a ďalších veľkých pretekov, takže nejakú predstavu som mal.

Navyše som navštevoval jazykovú školu, kde som študoval francúzštinu. Môj otec ma podporoval v štúdiu aj v koníčkoch a odoberali sme francúzsky časopis Miroir du cyclisme, v ktorom boli správy z pretekov a články o cyklistike.

Z týchto zdrojov som mal nejaký obraz o tom, že niekde existuje iná cyklistika, na vyššej úrovni než Preteky mieru, ktoré boli u nás najlepšími pretekmi. Sníval som o tom, že raz možno dostanem príležitosť jazdiť v profesionálnom pelotóne.

Bol prechod k profesionálom veľký výkonnostný skok?

Bol to veľký skok, ale ja som ho očakával. Mal som šťastie, že som sa dostal k profesionálom v ideálnom veku. Bol som mladý a mal som ešte možnosť posúvať sa ďalej, v čom bol rozdiel napríklad oproti Milanovi Jurčovi, ktorý dostal šancu až v závere kariéry.

Som presvedčený, že ak by začal medzi profesionálmi v mladšom veku, dosiahol by úplne iné výsledky. Ak však človek jazdí roky na nižšej úrovni, jeho výkonnosť tam aj zostane. Ak vás neťahajú silnejší pretekári, nemáte ako prekonávať svoje limity. Ja som mal šťastie, že ako 22-ročný som vyhral Preteky mieru a hneď som podpísal profesionálny kontrakt, čo mi dalo šancu ďalej sa zlepšovať.

Najmä zo začiatku som vo vytrvalosti zaostával za skúsenejšími pretekármi, pomerne dosť som trpel v kopcoch, ktoré pre mňa ako šprintéra bývali slabinou. Aj do samotných šprintov sa mi spočiatku dostávalo zložitejšie než medzi amatérmi, preteky bývali dlhšie a profilovo ťažšie.

V prvých rokoch sa mi ani nedarilo vyhrávať, keď som skončil do tretieho miesta, bol to úspech. Nejaký čas trvalo, kým som si na všetko nové zvykol.

Vnímali ste, že ako šprintér robíte nebezpečnú prácu?

Vnímal a dlho mi trvalo, kým som dosiahol ten správny stupeň agresivity, aby som si dokázal vybudovať pozíciu a mať možnosť zašprintovať. Zažil som množstvo nepríjemných situácií, v roku 1999 som bol na pretekoch Okolo Katalánska v páde, pri ktorom jeden z pretekárov zomrel. Bol to Španiel Manuel Sanroma.

Takáto skúsenosť sa človeku vryje hlboko do pamäti. Mal som po nej obdobie, keď som uvažoval, či má zmysel pokračovať ďalej. Bol to jeden z