Denník N

Medzi spojencami to škrípe, ale Amerika Nemecko netrestá

Úplne odlišní lídri západného sveta: Merkelová a Trump. Foto – AP
Úplne odlišní lídri západného sveta: Merkelová a Trump. Foto – AP

V strednej a východnej Európe by nikto nemal jasať nad tým, že sa do americko-nemeckých vzťahov dostala trpkosť. A nikto by nemal napriek tvrdiť, že Nemecko svojich východných susedov zradilo.

Autor je britský spisovateľ a novinár

Nemecko je voči Rusku mäkšie, ako by malo byť. A USA mu práve dali lekciu. A Poľsko, Ukrajina a iné krajiny, ktoré majú dôvody obávať sa Kremľa, to vítajú. Čítate to rovnako? Nie je to celkom tak.

Nemecko nie je rukojemníkom Ruska

Je pravda, že v poslednom čase až dvaja premiéri nemeckých spolkových krajín – Michael Kretschmer zo Saska a Bodo Ramelow z Durínska – vyhlásili, že je načase uvoľniť sankcie voči Rusku. A pravdou je aj to, že americký prezident Donald Trump počas návštevy svojho poľského kolegu Andrzeja Dudu v Bielom dome navrhol presunutie tisícky amerických vojakov z Nemecka do Poľska a pohrozil tiež sankciami, ak sa stavba plynovodu Nord Stream II pohne ďalej.

No pravdou je aj to, že celá vec je o dosť komplikovanejšia. Je namieste znepokojenie z ruskej penetrácie nemeckej politickej a ekonomickej elity. Ale netreba panikáriť. Tak Durínsko, ako aj Sasko boli pred tridsiatimi rokmi súčasťou Nemeckej demokratickej republiky, kde je proruský sentiment stále dosť silný. Pán Ramelow je notoricky známy milovník Kremľa z nemeckej exkomunistickej strany Die Linke. Pán Kretschmer je z vládnej Kresťanskodemokratickej únie, ale podlizuje sa svojim voličom. A za svoje vyhlásenie čelil vlne kritiky napríklad aj od predsedníčky vlastnej strany Annegret Krampovej-Karrenbauerovej.

Stojí za to pripomenúť, že to bolo Nemecko, kto pretláčal úniové sankcie, aby potrestalo Rusko za to, že napadlo Ukrajinu. Vďaka Nemecku sa tieto sankcie aj rozširujú. A rastúcou silou v nemeckej politike nie je Rusku naklonená krajná ľavica a krajná pravica. Sú to Zelení, ktorí kremeľskú bigotnosť a imperializmus odmietajú.

Napriek notoricky známemu vzťahu bývalého kancelára Gerharda Schrödera k najväčším ruským energetickým spoločnostiam nemecký priemysel v skutočnosti nie je rukojemníkom Ruska. Stačí sa pozrieť na čísla. Nemecký obchod s východnou Európou – s exkomunistickými členskými krajinami Európskej únie a s Ukrajinou – dosiahol minulý rok objem asi 450 miliárd dolárov, čo je šesťkrát viac ako objem obchodu s Ruskom. Navyše, obchod s týmito demokratickými krajinami, založenými na vláde práva, stále rastie, kým s Ruskom stagnuje.

Nech tam Američania zostanú

To vytvára obrovskú príležitosť, ktorú však krajiny strednej a východnej Európy do veľkej miery premeškali.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie