Denník N

Nevšimli sme si biznis, ktorý sme mali pod nosom

Jozef Bukovčák prerazil so synmi na netradičnom trhu s kiteboardmi. Crazy Fly chce expandovať aj na trh s wakeboardmi.

Malé nenápadné mesto z Považia, ktoré ukrýva svetový unikát. Nemšová sa ako jedno z mála miest na svete môže pýšiť firmou, ktorá je medzinárodnou špičkou. Jozef Bukovčák spolu so svojimi štyrmi synmi prerazil na netradičnom trhu s kiteboardmi. Crazy Fly chce najnovšie expandovať aj na trh s wakeboardmi. O rodinnom biznise sme sa porozprávali s Jozefom Bukovčákom mladším.

Z pohľadu banky prichádza v mnohých rodinných firmách ku generačnej výmene. Pripravoval vás otec na to, že jedného dňa si bude chcieť užívať dôchodok?

Pred desiatimi rokmi ešte určite nie, ale posledné 3 roky nás na to aktívne pripravuje. Otec by to najradšej vyriešil tak, že bude mimo riadenia firmy a sústredil by sa len na vývoj nových produktov, či technológií, ktoré sa vo výrobe používajú. Neriadil by dennú operatívu ani vo výrobe, ani v kancelárii. Výhodou je, že každý z nás bratov má pod sebou inú časť firmy, iné zameranie a pekne to do seba zapadlo. Ale ak by mal dnes otec zo dňa na deň odísť, tak by to bolo určite veľmi ťažké. Musím priznať, že otcove nápady sú stále dosť dobré, niekedy sa s bratmi až trochu hanbíme, že my nevidíme za roh. Ale určite to súvisí s tým, že sme zahrabaní v dennej rutine, vo veciach, ktoré treba operatívne riešiť. Otec by ideálne chcel odísť do ústrania do dvoch – troch rokov. Ono je to asi aj dobré, takto bude otec viac nad vecou a bude mať ten správny nadhľad. Už teraz sa v podstate snaží pol dňa pracovať z domu.

Ako sa na to pozeráte vy, štyria bratia? Banky vnímajú výmenu generácií vo firme ako kľúčovú…

My to takisto nevnímame ako jednoduchý proces. Ako som spomínal, ak by zo dňa na deň odišiel, nebolo by to ľahké. Keď to však správne naplánujeme, tak to budeme vedieť riadiť aj bez neho, určite to bude pre nás jednoduchšie. Práve preto sa musíme v priebehu 2-3 rokov na to dobre pripraviť. A poviem len takú vtipnú poznámku, že je to určite najkomplikovanejšia záležitosť z finančného hľadiska. Jeho prínos do firmy bude čoraz menší, ale náklady nám stúpnu, lebo na jeho miesto budeme musieť zobrať ďalšieho človeka.  Ale asi to bol od začiatku jeho cieľ.

Zameranie vás štyroch bratov vo firme je pekne rozdelené. Je to absolútna náhoda, že každý z vás sa venuje inej oblasti a vo firme to skrátka len do seba pekne zapadlo, alebo ste išli cielene študovať každý iný odbor?

Nie, určite to nebolo cielené, ani otec nás do toho netlačil. Je to naozaj šťastná náhoda. Avšak keby to tak nebolo, tak tá firma by sa nerozvíjala do všetkých smerov, v ktorých je rozvinutá, ale by sa niekde zastavila. V horšom prípade by možno aj zanikla. Skôr si myslím, že by zostala len v jednej úrovni, ostatné odvetvia by sa nerozvíjali. Každý z nás, dá sa povedať, robíme za dvoch ľudí. Vždy keď ďalší z nás bratov prichádzal do firmy, tak za tým bol rozvoj nového biznisu. V štýle, že keď ty prídeš, tak sa pustíme aj do tohto. Napríklad náš najmladší brat sa vyzná v šití. Pred jeho príchodom sme šarkany, ale aj látkové doplnky k doskám na viazania kupovali v Ázii. Ale keď prišiel do firmy, tak sme si to zrazu vedeli šiť sami.

Považujete za výhodu, že všetci v užšom vedení ste rodina? Je to podľa vás hlavným dôvodom úspechu vašej firmy?

Myslím, že to je výhoda. Teraz sa už do užšieho vedenia medzi nás štyroch bratov dostáva aj jeden „cudzí“ človek, ale tiež je to náš kamarát ešte od detstva, takže je skoro ako rodina. Poznáme sa od šiestich rokov, je odtiaľto z regiónu. Študoval aj pracoval v Bratislave a teraz sa nám ho podarilo stiahnuť k nám. V podstate je mi ťažko na túto otázku odpovedať, lebo ja si to vlastne ani neviem inak predstaviť. Nie je to však o tom, že by sme nebrali nikoho medzi seba, alebo by sme boli my proti ostatným. Ak by aj bol vo vedení niekto ďalší, väčšie investície, či strategické rozhodnutia by sme  rozhodovali len v rámci rodiny.

Nehrozí vám takzvaná ponorková choroba, nepotrebujete si od seba oddýchnuť?

Hrozí, my dokonca bývame všetci na jednej ulici. Pred niekoľkými rokmi sme tam kúpili výhodne pozemky. Keď si máte vybrať, či budete mať za suseda brata alebo úplne cudziu osobu, o ktorej nič neviete, tak brat nie je úplne najlepšia voľba, ale aspoň viete, čo vás čaká. Musím však povedať, že my vôbec nie sme spolu 24 hodín ako by sa mohlo zdať. Niekedy sa s bratmi ledva pozdravíme, prípadne sa ani nestretneme. Každý z nás má svoju kanceláriu, svoje povinnosti… Niekedy máme síce trojhodinovú poradu, ale inokedy sa vôbec nestretneme. Ale dali sme si jedno pravidlo, že vo firme nebudú pracovať naše manželky. Napriek tomu, že je v regióne nedostatok ľudí a vo firme by sa nám teraz veľmi hodili, tak sme po dlhom zvažovaní pristúpili k takémuto kroku. Sú situácie, kedy viem, že by nám možno pomohli oveľa viac ako niektorí iní ľudia, možno by chceli aj menej peňazí, ale pre pokoj v rodine sme si povedali, že to bude oddelené.

Dali ste si aj pravidlo, že na rodinných oslavách sa nebavíte o biznise?

Snažíme sa o to, ale častokrát to do toho prejde. Ale beriem to tak, že na iných rodinných oslavách si ľudia tiež hovoria o svojej práci, prípadných problémoch. Ale niekedy sa nás pýtajú aj rodinní príslušníci, ktorí u nás nepracujú, napríklad bratovi svokrovci. Je to asi prirodzené, že chcú vedieť, čo je nové a už sme potom tam, kde sme nechceli byť. Tomu sa asi však nedá vyhnúť.

Koľko ľudí momentálne zamestnávate?

Momentálne je to 40 ľudí a to aj vrátane kancelárie a výroby. Myslím si, že už je firma dosť veľká. Veľa času nám potom zaberajú aj personálne otázky a problémy. My sa ľuďom naozaj snažíme vyhovieť, ak je to len trochu možné, ale pri tejto veľkosti firmy je to už náročnejšie. Pred časom by som vám odpovedal, že sme malá firma, no to už neplatí. Zároveň si však nemyslím, že sme už veľká firma. Keby to tak bolo, tak by sme spolu s otcom a bratmi nemuseli pracovať a mohli by sme zaplatiť ľudí, ktorí by robili našu prácu. Takže by som povedal, že Crazy Fly je čosi medzitým a sám som zvedavý, ktorým smerom sa to vyvinie.

Veľa investujete do technológií. Kam ešte smerujú vaše investície? 

Aktuálne kupujeme nový stroj do výroby, vďaka čomu nahradíme niektorých subdodávateľov. Neustále musíme hľadať cesty ako ušetriť na nákladoch, pretože predajná cena kiteboardov sa v ostatných rokoch veľmi nemení. Rastú však náklady, napríklad mzdové.  Vypočítali sme to tak, že o tri roky by sa nám táto investícia mohla vrátiť. Pri tak špecifickom biznise ako je ten náš, musíte neustále kalkulovať. Snažíme sa udržať firmu do budúcnosti, teraz sa pozerám na najbližších 5 rokov. Drvivá väčšina  konkurentov má svoje sídla v západnej Európe alebo v Amerike, no vyrábajú v Ázii. Z toho vyplýva, že ich výrobné náklady sú výrazne nižšie ako sú tie naše.

Mohli by ste nám priblížiť, ako v praxi funguje vaša spolupráca s VÚB bankou? Fungujete na báze pravidelných stretnutí?

Naša spolupráca s VÚB bankou sa začala pred šiestimi rokmi, keď sme stavali výrobnú halu v Nemšovej. Osobným vzťahom určite pomohol aj fakt, že banka si nás našla sama a my sme si o to viac vážili jej dôveru. V tom období sme brali úver vo výške 600 000 eur, momentálne je istina už len 200 000 eur. Veľmi korektné vzťahy máme aj so súčasnými zamestnancami trenčianskej pobočky VÚB banky. Stretávame sa približne 3-krát do roka, okrem toho, keď majú niečo nové, vždy nás oslovia. Najviac využívame leasingy na stroje a technológie. Myslím, že v tomto si veľmi rozumieme. Od začiatku fungovania firmy sme mali z VÚB banky štyri leasingy, momentálne bežia tri  a ďalší veľký chystáme.  Takisto využívame kontokorentný úver.

Musíte banke poskytovať pravidelné finančné reporty?

Reporty banke samozrejme poskytujeme. Avšak úvery, ktoré banka schvaľuje sú postavené na reálnych finančných výsledkoch. Navyše tržby z nášho biznisu sú v každej časti roka iné. Predsalen od januára do marca sú predaje nižšie. Pre Európu je to „off season“. Aj keď naše výrobky predávame do mnohých častí sveta, hlavnú časť trhu máme práve v Európe. Preto si vážim, že vo VÚB banke vedia pochopiť, keď im dáme čísla z prvého kvartálu, ktoré sú nižšie ako po zvyšok roka.

Spomínali ste, že hlavnú časť zákazníkov máte v Európe. Neplánujete sa viac zameriavať na južnú pologuľu?

Južná pologuľa je pre nás veľmi zaujímavá. Táto časť sveta je však mimoriadne náročná na dopravu. Kiteboarding je malý biznis a výrobkami nenaplníte ani najmenší kontajner. V tom prípade sa vám výrazne zvyšujú náklady na prepravu z čoho vyplýva, že to nevychádza až tak výhodne. Pri kuriérskych službách sa zas boríme s problémom, že slovenský trh je z pohľadu kuriérskych spoločností malý. Cena prepravy napríklad do Japonska je tak omnoho vyššia ako z väčších krajín.

Existuje krajina, do ktorej ste ešte nevyvážali kiteboardy?

Ja mám pocit, že pár kusov sme už vyviezli asi úplne všade. Potom však nasleduje otázka, či tam biznis udržíte. Určite by sme chceli rozšíriť svoje pôsobenie v USA, kde sa nám darí, no ešte tam vidíme potenciál. Chceli by sme popracovať napríklad na Austrálii a Južnej Afrike. Veľmi zaujímavá je pre nás aj Brazília, no tam je obrovský problém s clom, ktoré je vo výške 100 percent. Preto to odberatelia z Brazílie väčšinou riešia tak, že nakupujú od amerických dodávateľov. V biznise s kiteboardingom platí, že čím lepšie podmienky na jazdenie v danej krajine, tým horšie možnosti dovozu. Rovnaký prípad ako Brazília sú aj Filipíny. Ak sa nemýlim, tak clo sa tam šplhá do výšky 180 percent.

Akým smerom by ste sa chceli uberať do budúcnosti? Aký je trend vo vašom biznise?

Chceli by sme trochu odbočiť od kiteboardingu, ale zostaneme pri vodných športoch. Chceli by sme sa zamerať na wakeboarding. Doska wakeboardu je veľmi podobná kitebordovej, ale na to aby ste si zašportovali, tak nepotrebujete vietor, ťahá vás vlek. U nás je asi 5 wakeboardových vlekov, známe sú napríklad v Bratislave na Zlatých pieskoch, ďalší je v Piešťanoch. V Česku ich je približne 30, v Poľsku dokonca až 60. Sám som prekvapený, že nám to nezišlo na um už pred rokmi. Wakeboardy sú lacnejšie ako kiteboardy a ide o obrovský trh. Zoberte si len Spojené štáty. Pre Američanov je typické, že si prenajmú alebo kúpia silný motorový čln a potom stále  jazdia na wakeboardoch.  Navyše nám teraz praje aj ekonomika, pretože ľudia si čoraz viac užívajú svoje peniaze, investujú do zážitkov. V poslednej dobe zažíva tento šport veľký rozmach. Obrovskou výhodou je, že nepotrebujete vietor ani ďalšiu výbavu, potrebujete len dosku a ťahá vás vlek. Kúpite si lístok a jazdíte. Pokojne podvečer po práci bez toho, aby vás muselo zaujímať, či bude pršať alebo  bude bezvetrie. Wakeboarding je naozaj dostupný pre každého, nie je to extrémny šport. Ak sa chcete naozaj len tak voziť a nie skákať, tak ho môže robiť ktokoľvek.

Myslíte, že sa vám podarí preraziť na tomto trhu, bude to náročné?

Wakeboarding je celosvetovo obrovský trh a my by sme na tom chceli najmä viac vyťažiť našu výrobu, lebo dosky sú si technologicky veľmi podobné. Zmeníme tvar a možno pár materiálov, ale v princípe je to to isté. Takto by sme si vedeli zvýšiť našu výrobu o 30 percent. Pre našu firmu by to bol veľmi príjemný benefit. Pri tých istých fixných nákladoch, v tej istej budove a s tými istými ľuďmi by sme vedeli vyrábať viac. Ako sa to však vyvinie do 5 rokov nevieme. Aj v kiteboardingu sme dosť úspešní na trhu strednej a východnej Európy a myslíme si, že by sme tam vedeli preraziť aj s wakeboardami. Najmä preto, že tento šport zažíva boom a to nielen v strednej Európe. V Poľsku to stavajú dokonca na sídliskách, kde vybagrujú jamu, do ktorej natečie spodná voda, natiahnu vlek a jazdia.

Počas vývoja nových typov kiteboardov úzko spolupracujete s profi jazdcami. Riadite sa  aj názormi „rekreačných“ jazdcov?

Určite áno, pretože 80 percent našich zákazníkov sú práve bežní jazdci. Profesionálni tvoria asi len 5 percent. Momentálne máme novú tvár značky, vybrali sme si talentovaného profi jazdca z Dominikánskej republiky. Je to mladý, skromný chlapec, ktorý pochádza zo šiestich detí a naozaj sa veľmi snaží. Keďže ide o platenú spoluprácu, snaží sa odviesť maximálny výkon a mimoriadne veľa trénuje. Prednedávnom uspel na veľkej súťaži v Kapskom meste –  King of the air. Boli sme milo prekvapení, že sa nám na základe jeho výkonov začali ozývať predajcovia, že chcú predávať naše kiteboardy. Okrem neho máme však viacero testovacích jazdcov. Museli sme si uvedomiť, že priemerný kiteboardista, ktorý reálne míňa peniaze na výbavu a nekupuje si ju z druhej ruky, je 30 – 50 ročný človek. Študenti, ktorí končia vysokú školu ešte nemajú toľko peňazí, pretože nová výbava stojí okolo 2000 eur. Potenciálnych zákazníkov sme preto museli hľadať medzi ľuďmi, ktorí si to môžu dovoliť. A keďže oni jazdia priemerný kiteboarding, je pre nás dôležité, aby práve im naše výrobky sadli. Medzi jazdcami je teraz veľmi populárne woo. Ide o malé digitálne zariadenie, ktoré je spárované s telefónom a sleduje ako vysoko vyskočíte, ako dlho ste vo vzduchu. Keďže funguje na online celosvetových rankingoch, veľmi spopularizovalo tento šport. Je milé, keď sa na vrchu tabuliek objavujú naši jazdci.

 

Teraz najčítanejšie