Slovenka zachraňuje ženy pred nútenými sobášmi, obriezkou aj vraždami zo cti

Na rozhovor ste chvíľu meškali so zdôvodnením, že máte nečakaný a vážny prípad v práci. O čo išlo?

Jednou z mojich klientok je žena z južnej Ázie, ktorú prenasleduje rodina. Dôvodom je, že sa vzbúrila voči šialenému vykorisťovaniu a týraniu. S bývalým partnerom mala dve deti, pričom nikdy nesmela ísť von s obomi naraz. Jedno muselo byť stále doma ako rukojemník. Zároveň s ňou všade chodila svokra. Nakoniec sa jej podarilo utiecť aj s deťmi.

Ako?

Vymyslela si, že ide o nejaké súrne očkovanie u lekára, ktoré musia ihneď absolvovať obe deti. Z kamarátkinho mobilu sa jej podarilo objednať taxík. Keď si už svokra brala kabát, žena aj s deťmi vybehli a podarilo sa im naskočiť do auta.

Následne sa žena rozviedla a žila na skrytom mieste. Lenže rodina ju nakoniec našla a nastalo peklo. Snaží sa o jej fyzickú likvidáciu, cieľom je eliminácia človeka, ktorý by mohol nepekne rozprávať o ich rodine. Všetky činy voči jej osobe sú založené na cti. Musela som preto riešiť políciu, ochranu ženy s deťmi a všetko okolo toho. Sú to náročné prípady.

Podobné riešite denne. Dá sa to emočne zvládať?

Emočne to vyčerpáva, ani odosobniť sa od toho úplne nedá, ale akosi som si zvykla. Premýšľam o tom racionálne – sú tam deti, niekam ich treba umiestniť, zabezpečiť, aby ich matka neurobila chybu a neprezradila svoju adresu, lebo stačí, aby sa zhovárala s kýmkoľvek z komunity, a už nebude v bezpečí.

Mojou úlohou je urobiť maximum. Musím si však uvedomovať aj svoju kapacitu a to, že nevyriešim všetky problémy sveta. Robím to trinásť rokov, mnoho kolegov nevydržalo ani pol roka práve preto, že nemajú vybudovaný mechanizmus odosobnenia sa a sebareflexiu v zmysle, že si povedia – toto už nedávam, musím zvoľniť.

Ako sa dá zabrániť tomu, že sa na niekoho citovo naviažete, s niekým sa skamarátite?

Musím byť empatická, ale profesionálna. Hranice nám vysvetlili už v škole a učia nás ich aj v práci – neexistuje, že by klient vedel čokoľvek o našom súkromí. A keď prípad uzavriem, prestáva pre mňa existovať.

Lenže obete vo vás zrejme vidia akýchsi spasiteľov a nepochybne majú tendenciu zblížiť sa, nie?

Áno, aj teraz mám dve klientky, u ktorých si viem predstaviť, že za normálnych okolností by sme boli dobré kamarátky. Nesmie sa to však stať. Práve pre našu bezpečnosť a pre zachovanie nestrannosti o nás klienti nesmú vedieť vôbec nič. Je to tak lepšie pre obe strany.

Zvyknete si na to. Dnes mi príde ako samozrejmá vec, že k rozvinutiu priateľstva medzi klientom a mnou jednoducho nedôjde. Keby sa také niečo stalo, zahrávam sa s ohrozením svojej profesionálnej povesti, a teda aj s prácou samotnou.

Nie ste aj vy komunikáciou s klientmi vystavená nebezpečenstvu? Ak protistrana zistí, že im pomáhate, môžete sa stať terčom.

Spolupracujeme s políciou, hraničnou políciou, so zdravotníkmi aj sociálnymi pracovníkmi. Všetci títo nás chránia. Okrem toho nosím pri sebe takzvanú James Bond machine. Keď idem ku klientovi domov, zahlásim sa, kde som, koľko času tam strávim a kedy plánujem koniec návštevy.

Keby ma niekto ohrozoval u klienta v byte, stlačím červené tlačidlo, ktoré vyšle signál polícii. Tá okamžite vyštartuje. To isté by sa udialo, ak by som sa do istého času neodhlásila – najskôr by mi zavolali, a ak by som nezdvihla, bežali by na zahlásenú adresu.

Jedna kolegyňa sa u klienta „zakecala“ a zabudla sa odhlásiť. Polícia vyslala hliadku zbytočne, ona sa pre to cítila zle. Keď máte plnú hlavu ťažkého prípadu, stať sa môžu aj takéto veci.

Najdôležitejšie je však chrániť sa tým, že nik z klientov o mne nič nevie. Teoreticky by si nejaký člen rodiny, ktorý sa snaží klienta zlikvidovať, mohol na mňa počkať pred prácou, prípadne ma sledovať, ale po tých rokoch už plus-mínus viem, čo a ako robiť. Viem sa chrániť.

Boli ste už v ohrození?

Raz. Mala som klientku z východnej Európy, ktorej partner mal podľa nej prepojenia na miestne mafiánske skupiny. Vtedy som sa fakt bála. Ten človek bol mimoriadny manipulátor, keď pre svoju žiarlivosť ženu odstrihol od všetkých ľudí s tým, že nikoho nepotrebuje. Prakticky riadil celý jej život.

Vo februári 2019 bol v Škótsku prijatý zákon, podľa ktorého je práve takáto manipulatívna a vynucovaná kontrola nad partnerom trestným činom. Vysvetlím to na konkrétnom príklade – na žene, ktorá bola na materskej dovolenke s bábätkom vo veľmi zlom psychickom stave.

Jej manžel bol totiž žiarlivec, neustále ju kontroloval, a aby určite celý deň sedela doma, vždy ráno pri odchode do práce vzal z jej auta detskú sedačku. Výsledkom bolo, že nikam nechodila a prepadala sa do stále väčšej izolácie.

A presne takéto obmedzovanie človeka, že si nemôže robiť, čo chce, nemôže si obliekať, čo sa mu páči, lebo ho stále niekto deptá, je už dnes v Škótsku trestným činom.

Naspäť ku klientke z východnej Európy.

Jej žiarlivý partner bol podľa všetkého prepojený na podsvetie, ktoré obchodovalo s drogami, s ľuďmi, falošnými dokladmi a podobne. Raz mi táto žena priniesla falošné vodičské a občianske preukazy, pričom na každom bolo iné meno, len tvár na fotografiách bola partnerova.

Ohlásila som to mojim nadriadeným, ale dospeli sme k záveru, že to nemôžem ohlásiť polícii, lebo falošné dokumenty mi nedoniesol priamo jej partner. Nemala som teda jeho povolenie. Takto je tu nastavená spoločnosť.

Zvláštne pravidlá.

Ochrana osobných údajov a rešpektovanie slobodnej vôle človeka je dôležité. Hoci si myslíme, že ten človek by mal sedieť, nie je na nás, aby sme to hodnotili a súdili. Každý tu má svoju úlohu a mojou nebolo pátrať po tom, či ten človek bol, alebo nebol zapletený do kriminálnej činnosti.

Nakoniec na políciu zašla moja klientka. S dotyčným sa rozišla, nasledovalo drsné vyhrážanie. Museli sme jej zabezpečiť právnikov aj ochranu.

Ohrozoval aj vás?

Najskôr to skúšal po dobrom. Chodil za mnou do práce a presviedčal ma, aby som jeho žene dala pokoj, že ju má rád a podobné reči. Chcel tiež vedieť, kde sa nachádza. Povedala som mu, že nie je mojím klientom, takže si jeho návštevy neprajem.

Rešpektoval to a návštevy prestali, no následne som začala mať pocit, že ma niekto sleduje, do toho prichádzali telefonáty z neznámych čísel. Volajúci sa mi predstavovali ako polícia a žiadali informácie o mojej klientke. Preverila som to a zistila, že žiadna polícia nevolala.

A keďže šlo o skupinu z východnej Európy, s ktorou sa neradno zahrávať, obrátila som sa na políciu. Jednak ma chránila, jednak mi poskytla podporu, ktorú som potrebovala. Dotyčného následne zatkli pre iný čin a skončil vo väzbe.

Z akého dôvodu prichádzate do kontaktu s obeťami ženskej obriezky?

Napríklad mi zavolajú zdravotníci, že majú takú pacientku. Mojou úlohou je prípad vyhodnotiť a s danou osobou, ak súhlasí, pracovať. Občas trebárs riešim prípady, keď otec odmieta dať urobiť obriezku dcéram, ale matka je tak silno ovplyvnená komunitou, že na tom trvá.

Ak hovoríme o ženskej obriezke, známej pod anglickým výrazom Female Genital Mutilation, teda FGM, reč je, samozrejme, o mrzačení ženských pohlavných orgánov.

Ide o postup, pri ktorom sú ženské genitálie zámerne rozrezané, zranené alebo zmenené, hoci na to nie je žiadny zdravotný dôvod. Ďalšími termínmi pre ženskú obriezku sú tu aj sunna, gudniin, halalays, tahur, megrez, khitan a iné. Zvyčajne sa vykonáva na mladých dievčatách medzi detstvom a 15 rokmi, najčastejšie pred začiatkom puberty.

Od roku 2005 je pritom v Škótsku platný zákon, že ženská obriezka je trestným činom. Spolupáchateľom sa stáva každý, kto o plánovanej obriezke vie, vykoná ju v Škótsku alebo v zahraničí, prípadne pomáha pri jej vykonávaní. Hrozí za to trest od päť do štrnásť rokov väzenia.

Predpokladám, že obriezky sa priamo v Škótsku nedejú.

Zväčša sa robia v zahraničí, teda v krajinách pôvodu ľudí, kde je tento pretrvávajúci barbarský zvyk tradíciou. Dcéry tam vodia ich mamy, ktoré už samy obriezku absolvovali.

Máme však záznamy o tom, že obriezky sa robia aj v niektorých mestách Veľkej Británie. Samozrejme, načierno. Prvého februára tohto roka bol zverejnený prvý prípad vo Veľkej Británii, keď bola matka obvinená po tom, čo vykonala obriezku svojej trojročnej dcére.

Z profesionálneho hľadiska je to pre mňa kontroverzný prípad. Celé sa to nesie trochu na vlne senzácie, lebo napríklad jej partner, ktorý pri tom pomáhal, obvinený nebol. V každom prípade sa tu konečne začínajú podnikať kroky voči ľuďom vykonávajúcim tieto zvyky.

Rozumiem, že lekári vám nahlásia obrezanú pacientku. Ako sa však dozvedáte o plánovaných obriezkach malých dievčat?

Napríklad zo škôl. Funguje tam podpora pre žiakov a ich rodiny, ktorú vykonávajú sociálni a komunitní pracovníci, niekedy psychológovia. Stačí, aby im žiačka nevinne spomenula, že sa chystá do Afriky na veľkú oslavu, a všetkým sa aktivujú receptory, lebo sú na tieto signály opakovane školení. Veľká oslava v Afrike, kam idú dievčatá, zvlášť keď povedia, že po návrate „už budú veľké“, totiž obvykle naznačuje práve obriezku.

Škola to nahlási mne a ja začnem pracovať s rodinou. Sama tiež hneď spozorniem, keď mi trebárs klientka len tak povie, že ide s dcérou na oslavu do Egypta. Málokto to vie, ale