Denník N

Šesťdesiatnička z Prahy velí dobrovoľníkom, posiela ich bojovať za Putina na Donbas

Donbas. Foto N - Vladimír Šimíček
Donbas. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo sa môže stať, keď ruská tajná služba vytrénuje frontových bojovníkov a pošle ich do Česka, k amatérskym teroristom pod vedením sadistky z Prahy?

Bolo to v júni 2015, na kempe v Křivokláte. Stretlo sa ich okolo dvadsať, priamo v lone českej prírody: niekto bol zanietený rádioamatér, ďalší policajt, emeritný plukovník raketových vojsk či odborníčka na zlaňovanie v rizikových situáciách.

Neďaleko pokojne plynula rieka Berounka, začínalo sa príjemné leto, no oni prišli plní obáv. Českí vlastenci, ktorí s nepokojom sledovali nedávny výbuch utečeneckej krízy a státisíce imigrantov zo Sýrie, v tom čase masovo prekračujúcich Turecko a juhovýchod kontinentu smerom na chladný a bohatý Západ.

V ich hlavách koloval alkohol a temné vízie budúcnosti, perspektívy destabilizácie nášho regiónu, obavy o celistvosť krajiny a prísľuby na jej obranu. Mysleli to vraj dobre a boli ochotní konať. Keď sa po víkende vrátili z kempu domov, naozaj aj začali.

Už na začiatku roka 2016 má ich organizácia Československí vojaci v zálohe v celom Česku 15-tisíc sympatizantov, z toho sú podľa odhadov veliteľov dve tisícky aktívnych členov, schopných a ochotných zapojiť sa do reálnej akcie.

Organizujú sa zdola – najmenšie, krajské skupiny majú od päť do sto členov, tie sa integrujú do vyšších, zemských úrovní pokrývajúcich celú republiku a nad všetkými stojí veliteľ. Majú dokonca sekcie zodpovedné za výcvik, logistiku či zdravotníctvo, vlastný verejný vysielač a právne oddelenie.

Československí vojaci v zálohe. Foto – FB

Vzostup

Neskôr v tom istom roku nastáva zlom. Prvý veliteľ a podplukovník Obrtel opúšťa rady organizácie a zakladá vlastnú – Národnú domobranu. Na vznik konkurenčnej štruktúry reagujú pôvodní českí vlastenci tak, že zovrú svoje šíky.

Na jej čelo sa dostáva Ivan Kratochvíl a začínajú reálne konať. Napriek tomu, pre novú náčelníčku jeho štábu Andreu Krulišovú už bývalý veliteľ nebude nikým iným ako zradcom: „Ja by som ho za to zastrelila. A keď to urobím, nezachráni ho už ani Kratochvíl.“

Ešte v roku 2016 zvolávajú demonštrácie. Organizácii sa podarí počas jednej z nich priviesť na námestia vyše desaťtisíc ľudí. Útočí na nich Antifa, no Československí vojaci v zálohe plynulo koordinujú svoje masové podujatie, monitorujú pohyby protivníkov, komunikujú cez šifrované vysielačky a podávajú policajtom koordináty možných pouličných konfliktov.

Členovia spomínajú na tieto podujatia s hrdosťou. Vtedy sa o ich existencii dozvedela celá krajina a vyslúžili si rešpekt aj u ozbrojených zložiek. Ivan niekoľkokrát pripomína, že po jednej manifestácii mu dokonca poďakoval policajný veliteľ za vzorovú organizáciu a potriasol mu rukou.

V tom čase už organizujú branný a bojový výcvik v lesoch a telocvičniach. Každý prináša svoje vedomosti alebo zbrane v legálnej držbe. Činní členovia vďaka tomu ovládajú sebaobranu, boj so zbraňou aj techniky prežitia v divokej prírode.

Plánujú založiť neziskovku na prácu s mládežou, vďaka čomu by konečne získali nejaké peniaze od štátu, povedomie v médiách a uznanie v oficiálnych silových rezortoch.

Jedným dychom však sklamane priznávajú, že ich aktivity vyvolávali u skutočných armádnych dôstojníkov silnú nevôľu. O samozvaných obrancoch štátnych hraníc nechceli ani počuť.

A tak sa čoraz viac uzatvárajú do seba. V Česku funguje roztrieštená, ale veľká komunita proruských záujmových skupín s kontaktmi na najvyšších politikov a extrémistické strany.

Vyrástla tu doslova subkultúra, ktorej členovia si nedokážu nájsť svoje miesto vo väčšinovej spoločnosti, a tak svoje životné a ekonomické zlyhania pretavili do antisystémových hodnôt a svetonázoru.

Vyzerajú ako my,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie