Denník N

Pomáha ženám pracujúcim v sexbiznise: Nevolajme ich prostitútky

Polícia ich nechce vypočuť, lekári vyšetriť, v podniku ich neobslúžia. Ženy pracujúce v sexbiznise sa stretávajú s množstvom problémov. Nejde len o fyzické násilie zo strany zákazníka, ktoré zažila takmer každá z nich. Trápia ich aj predsudky verejnosti a nepríjemné pohľady. OZ Odyseus preto spustilo kampaň „Koniec násilia, čas na práva“.

Olívia Strelková (25) pracuje pre občianske združenie Odyseus, ktoré sa zameriava na pomoc ľuďom, ktorí injekčne užívajú drogy a ľuďom pracujúcim v sex-biznise. Vyštudovala právo, dnes je koordinátorkou programu Červený dáždnik, v rámci ktorého prebieha projekt Koniec násilia, čas na práva. Ten sa snaží zlepšiť život a prácu žien pracujúcich v sex-biznise. Foto N - Tomáš Benedikovič
Olívia Strelková (25) pracuje pre občianske združenie Odyseus, ktoré sa zameriava na pomoc ľuďom, ktorí injekčne užívajú drogy a ľuďom pracujúcim v sex-biznise. Vyštudovala právo, dnes je koordinátorkou programu Červený dáždnik, v rámci ktorého prebieha projekt Koniec násilia, čas na práva. Ten sa snaží zlepšiť život a prácu žien pracujúcich v sex-biznise. Foto N – Tomáš Benedikovič

V súvislosti s ľuďmi pracujúcimi v sexbiznise na Slovensku neexistuje nijaká legislatíva. Čo to znamená?

V tejto oblasti tu máme právne vákuum. Keď sa žena rozhodne poskytovať sexuálne služby sama za seba po dobrovoľnej dohode so zákazníkom, nie je to nelegálne. Toto však veľa ľudí nevie. Sexbiznis majú zaškatuľkovaný ako niečo nelegálne a často nerozumejú, prečo sa snažíme týmto ženám pomáhať.

Kde sa týmto ženám pracuje najhoršie?

Všade tam, kde sú ľudia za poskytovanie alebo prijímanie sexuálnych služieb za peniaze postihovaní. Kriminalizáciu sexbiznisu odmieta aj Svetová zdravotnícka organizácia. Napríklad vo Švédsku sú to práve zákazníci, ktorí sú postihovaní za vyhľadávanie a prijímanie sexuálnych služieb, pričom ľudia, ktorí ich ponúkajú, sú, naopak, vnímaní ako obete, ktoré o sebe nevedia rozhodovať a netušia, akú prácu si vybrali. Ľudia pracujúci v sexbiznise však s takýmto modelom často nesúhlasia.

Švédi sa tvária, že im z ulíc zázračne zmizol sexbiznis a že sa im veľmi znížil počet ľudí, ktorí v ňom pracujú. Tieto štatistiky však často spochybňujú práve ľudia, ktorí v tejto oblasti pracujú. Tvrdia, že sexuálne služby nemiznú, iba sa z ulíc presunuli niekam inam – skryli sa do domov a na priváty. Keď sa ženy musia so svojimi zákazníkmi skrývať, vzniká tu oveľa väčšia hrozba násilia. Akákoľvek kriminalizácia sexbiznisu navyše sťažuje prístup týchto ľudí k zdravotnej starostlivosti, zvyšuje riziko šírenia pohlavne prenosných infekcií ako HIV a prehlbuje diskrimináciu.

Aký stav by bol ideálny?

Dekriminalizácia sexbiznisu. Odporúča ju aj Svetová zdravotnícka organizácia. Takto to funguje napríklad na Novom Zélande. Sú otvorení novým vedeckým poznatkom a reflektujú ich. Sexbiznis je u nich akceptovaný ako práca.

Ideálne by bolo, ak by situácia čo najlepšie reflektovala potreby týchto ľudí, a to predovšetkým rovnaký prístup k zdravotníckej starostlivosti, dostupnosť kondómov a dobrovoľného testovania na pohlavne prenosné infekcie, rozvoj spolupráce s políciou a prevenciu násilia. Na Slovensku neexistuje žiadny bezpečný priestor, centrum alebo poradňa pre ľudí pracujúcich v sexbiznise, kde by mohli vyhľadať pomoc alebo sa len tak stretnúť. Terénna sociálna práca pre nich funguje v 4 mestách a aj to len ako súčasť výmeny injekčných striekačiek. Tento stav je nedostatočný. Potrebujeme komplexné riešenia, aby sme mohli chrániť nielen zdravie a životy ľudí pracujúcich v sexbiznise, ale aj zdravie verejnosti. Takéto riešenia sú pritom často lacnejšie ako kriminalizácia sexbiznisu.

Majú slovenské ženy nejakú zasľúbenú krajinu, kde by chceli ísť pracovať?

Je to veľmi individuálne. Jedna klientka môže mať skvelú skúsenosť s Nemeckom, ďalšia môže mať úplne opačnú. Je to rovnaké, ako keď vycestujem do Anglicka za kamarátmi, ktorí si tam našli skvelú prácu, ale ja si ju nenájdem. Skôr mám pocit, že naše klientky nechcú až tak veľa. Mnoho žien pracujúcich v sexbiznise je spokojných aj na Slovensku, pretože sa tu často nestretávame s problémom obchodovania s ľuďmi, ako je to v zahraničí.

Takže nejakí „pasáci“, ako ich poznáme z filmov, u nás nie sú?

V Bratislave sa s tým nestretávame.

Niektorí ľudia považujú slovo prostitútka za jedno z najslušnejších označení pre ženu pracujúcu v sexbiznise. Vy ho však nepoužívate, prečo?

Pretože to slovo reflektuje nedobrovoľnosť. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie aj podľa UNAIDS je prostitúcia nedobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb, kam zaraďujeme aj detskú prostitúciu.

Podľa týchto dvoch organizácií sa za sexbiznis považuje dobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb po vzájomnej dohode medzi dvoma dospelými ľuďmi.

Ľudí z OZ Odyseus poznajú aj podľa auta. Pre ľudí pracujúcich v sex-biznise v ňom distribuujú napríklad lubrikačné gély, kondómy alebo brožúry. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ľudí z OZ Odyseus poznajú aj podľa auta. Pre ľudí pracujúcich v sexbiznise v ňom distribuujú napríklad lubrikačné gély, kondómy alebo brožúry. Foto N – Tomáš Benedikovič

Skutočne to pomenovanie ľudí pracujúcich v sexbiznise uráža? Nejde len o umelý pojem nejakých organizácií?

Je pravda, že sme im ho do terénu priniesli my. Veľmi rýchlo si naň však zvykli. V zahraničí je už toto pomenovanie zabehnuté a používa ho aj verejnosť. Predtým siahali po skutočne najrôznejších pomenovaniach. Aj toto však ľuďom zo sexbiznisu pomáha zvýšiť sebavedomie. Často sa totiž stigmatizujú aj sami – zvyknú si na nepochopenie, predsudky a diskrimináciu zo strany okolia.

Vravíte, že svojou činnosťou chcete zvýšiť sebavedomie žien. Aký postoj majú k sexbiznisu feministky?

Feminizmus má veľa vetiev, ale ten radikálny vníma predaj tela ako katastrofu. Ženy považujú za obete a neveria, že sa niekto môže týmto spôsobom živiť dobrovoľne. Majú problém akceptovať slobodnú voľbu žien, ktoré si sexbiznis vybrali ako svoju prácu.

Jeden z najväčších problémov vašich klientok je násilie. To je aj hlavnou témou kampane. Dá sa nejako spoznať násilný zákazník?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie