Denník N

Pomáha ženám pracujúcim v sexbiznise: Nevolajme ich prostitútky

Polícia ich nechce vypočuť, lekári vyšetriť, v podniku ich neobslúžia. Ženy pracujúce v sexbiznise sa stretávajú s množstvom problémov. Nejde len o fyzické násilie zo strany zákazníka, ktoré zažila takmer každá z nich. Trápia ich aj predsudky verejnosti a nepríjemné pohľady. OZ Odyseus preto spustilo kampaň „Koniec násilia, čas na práva“.

Olívia Strelková (25) pracuje pre občianske združenie Odyseus, ktoré sa zameriava na pomoc ľuďom, ktorí injekčne užívajú drogy a ľuďom pracujúcim v sex-biznise. Vyštudovala právo, dnes je koordinátorkou programu Červený dáždnik, v rámci ktorého prebieha projekt Koniec násilia, čas na práva. Ten sa snaží zlepšiť život a prácu žien pracujúcich v sex-biznise. Foto N - Tomáš Benedikovič
Olívia Strelková (25) pracuje pre občianske združenie Odyseus, ktoré sa zameriava na pomoc ľuďom, ktorí injekčne užívajú drogy a ľuďom pracujúcim v sex-biznise. Vyštudovala právo, dnes je koordinátorkou programu Červený dáždnik, v rámci ktorého prebieha projekt Koniec násilia, čas na práva. Ten sa snaží zlepšiť život a prácu žien pracujúcich v sex-biznise. Foto N – Tomáš Benedikovič

V súvislosti s ľuďmi pracujúcimi v sexbiznise na Slovensku neexistuje nijaká legislatíva. Čo to znamená?

V tejto oblasti tu máme právne vákuum. Keď sa žena rozhodne poskytovať sexuálne služby sama za seba po dobrovoľnej dohode so zákazníkom, nie je to nelegálne. Toto však veľa ľudí nevie. Sexbiznis majú zaškatuľkovaný ako niečo nelegálne a často nerozumejú, prečo sa snažíme týmto ženám pomáhať.

Kde sa týmto ženám pracuje najhoršie?

Všade tam, kde sú ľudia za poskytovanie alebo prijímanie sexuálnych služieb za peniaze postihovaní. Kriminalizáciu sexbiznisu odmieta aj Svetová zdravotnícka organizácia. Napríklad vo Švédsku sú to práve zákazníci, ktorí sú postihovaní za vyhľadávanie a prijímanie sexuálnych služieb, pričom ľudia, ktorí ich ponúkajú, sú, naopak, vnímaní ako obete, ktoré o sebe nevedia rozhodovať a netušia, akú prácu si vybrali. Ľudia pracujúci v sexbiznise však s takýmto modelom často nesúhlasia.

Švédi sa tvária, že im z ulíc zázračne zmizol sexbiznis a že sa im veľmi znížil počet ľudí, ktorí v ňom pracujú. Tieto štatistiky však často spochybňujú práve ľudia, ktorí v tejto oblasti pracujú. Tvrdia, že sexuálne služby nemiznú, iba sa z ulíc presunuli niekam inam – skryli sa do domov a na priváty. Keď sa ženy musia so svojimi zákazníkmi skrývať, vzniká tu oveľa väčšia hrozba násilia. Akákoľvek kriminalizácia sexbiznisu navyše sťažuje prístup týchto ľudí k zdravotnej starostlivosti, zvyšuje riziko šírenia pohlavne prenosných infekcií ako HIV a prehlbuje diskrimináciu.

Aký stav by bol ideálny?

Dekriminalizácia sexbiznisu. Odporúča ju aj Svetová zdravotnícka organizácia. Takto to funguje napríklad na Novom Zélande. Sú otvorení novým vedeckým poznatkom a reflektujú ich. Sexbiznis je u nich akceptovaný ako práca.

Ideálne by bolo, ak by situácia čo najlepšie reflektovala potreby týchto ľudí, a to predovšetkým rovnaký prístup k zdravotníckej starostlivosti, dostupnosť kondómov a dobrovoľného testovania na pohlavne prenosné infekcie, rozvoj spolupráce s políciou a prevenciu násilia. Na Slovensku neexistuje žiadny bezpečný priestor, centrum alebo poradňa pre ľudí pracujúcich v sexbiznise, kde by mohli vyhľadať pomoc alebo sa len tak stretnúť. Terénna sociálna práca pre nich funguje v 4 mestách a aj to len ako súčasť výmeny injekčných striekačiek. Tento stav je nedostatočný. Potrebujeme komplexné riešenia, aby sme mohli chrániť nielen zdravie a životy ľudí pracujúcich v sexbiznise, ale aj zdravie verejnosti. Takéto riešenia sú pritom často lacnejšie ako kriminalizácia sexbiznisu.

Majú slovenské ženy nejakú zasľúbenú krajinu, kde by chceli ísť pracovať?

Je to veľmi individuálne. Jedna klientka môže mať skvelú skúsenosť s Nemeckom, ďalšia môže mať úplne opačnú. Je to rovnaké, ako keď vycestujem do Anglicka za kamarátmi, ktorí si tam našli skvelú prácu, ale ja si ju nenájdem. Skôr mám pocit, že naše klientky nechcú až tak veľa. Mnoho žien pracujúcich v sexbiznise je spokojných aj na Slovensku, pretože sa tu často nestretávame s problémom obchodovania s ľuďmi, ako je to v zahraničí.

Takže nejakí „pasáci“, ako ich poznáme z filmov, u nás nie sú?

V Bratislave sa s tým nestretávame.

Niektorí ľudia považujú slovo prostitútka za jedno z najslušnejších označení pre ženu pracujúcu v sexbiznise. Vy ho však nepoužívate, prečo?

Pretože to slovo reflektuje nedobrovoľnosť. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie aj podľa UNAIDS je prostitúcia nedobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb, kam zaraďujeme aj detskú prostitúciu.

Podľa týchto dvoch organizácií sa za sexbiznis považuje dobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb po vzájomnej dohode medzi dvoma dospelými ľuďmi.

Ľudí z OZ Odyseus poznajú aj podľa auta. Pre ľudí pracujúcich v sex-biznise v ňom distribuujú napríklad lubrikačné gély, kondómy alebo brožúry. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ľudí z OZ Odyseus poznajú aj podľa auta. Pre ľudí pracujúcich v sexbiznise v ňom distribuujú napríklad lubrikačné gély, kondómy alebo brožúry. Foto N – Tomáš Benedikovič

Skutočne to pomenovanie ľudí pracujúcich v sexbiznise uráža? Nejde len o umelý pojem nejakých organizácií?

Je pravda, že sme im ho do terénu priniesli my. Veľmi rýchlo si naň však zvykli. V zahraničí je už toto pomenovanie zabehnuté a používa ho aj verejnosť. Predtým siahali po skutočne najrôznejších pomenovaniach. Aj toto však ľuďom zo sexbiznisu pomáha zvýšiť sebavedomie. Často sa totiž stigmatizujú aj sami – zvyknú si na nepochopenie, predsudky a diskrimináciu zo strany okolia.

Vravíte, že svojou činnosťou chcete zvýšiť sebavedomie žien. Aký postoj majú k sexbiznisu feministky?

Feminizmus má veľa vetiev, ale ten radikálny vníma predaj tela ako katastrofu. Ženy považujú za obete a neveria, že sa niekto môže týmto spôsobom živiť dobrovoľne. Majú problém akceptovať slobodnú voľbu žien, ktoré si sexbiznis vybrali ako svoju prácu.

Jeden z najväčších problémov vašich klientok je násilie. To je aj hlavnou témou kampane. Dá sa nejako spoznať násilný zákazník?

Tí, ktorí sú k ženám pracujúcim v sexbiznise násilní, nie sú zákazníci v pravom zmysle slova. To sú tí, ktorí sa len vydávajú za zákazníkov. Skutočný zákazník vie, do čoho ide, vie, akú službu chce, a zaplatí za ňu. Tak to funguje. Násilie však prichádza nielen z ich strany, ale aj od inštitúcií, ktoré by ich mali chrániť a pomáhať im.

Od koho konkrétne?

Napríklad od polície. Ak ženy pracujúce v sexbiznise prídu na políciu nahlásiť, že im bolo ublížené, často nie sú vypočuté. Mávnu nad nimi rukou. Rovnaké je to v prípade, ak táto žena príde nahlásiť znásilnenie. Pýtajú sa jej: „Ako si mohla byť znásilnená, keď robíš to a ono?“ Zažíva posmešky, nedôveru alebo aj ďalšie fyzické násilie. Tieto ženy pritom polícii môžu pomôcť – ak im budú nahlasovať násilníkov, môžu ich ľahšie pochytať. Ak však tieto ženy zostanú nevypočuté, budú násilníci ďalej páchať násilie na niekom inom.

Kde sa ešte stretávajú s odmietaním?

Napríklad u lekára, často ich nechcú vyšetriť. Viacerí sa vyhovárajú na nedostatočné kapacity. Je to podobné ako v prípade ľudí žijúcich s HIV, ktorí majú mať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti ako ktokoľvek iný, ale nemajú.

A čo verejnosť? Je tolerantnejšia?

To je ďalší problém. Ak niekde stoja a čakajú na zákazníkov, okoloidúci im začnú nadávať alebo do nich hádzať rôzne predmety. V obchode alebo reštaurácii ich nechcú obslúžiť. Pre mňa je úplne nepochopiteľné, že dnes človek na základe predsudkov a diskriminácie nedostane službu, ktorú si žiada.

Ženy, ktoré stávajú na Slovnaftskej ulici, ľudia z okolitých predajní a podnikov poznajú a vedia, ako si zarábajú. Nie sú to pritom žiadne luxusné miesta. Keď už to tak musím povedať – chodia tam aj robotníci v špinavých montérkach. S tými problém nemajú. Ale s čistou a upravenou ženou pracujúcou v sexbiznise problém majú. Práve kvôli tomu sme vzali ženy do podnikov, kde sa stretávali s odmietaním.

Ako také stretnutie vyzeralo?

Myslím, že to bolo zaujímavé aj pre personál, ktorý sa mohol presvedčiť, že naozaj ide o normálne ženy, od ktorých im nič nehrozí. Sedeli sme tam na káve a bavili sa nielen o sexbiznise, ale aj o normálnych babských veciach. Priniesli sme im novinky zo sveta sexbiznisu, ony si medzi sebou vymieňali skúsenosti.

"Skutočný zákazník nie je násilný. Vie, do čoho ide, vie, akú službu chce a zaplatí za ňu," hovorí Olívia Strelková z občianskeho združenia Odyseus o práci žien v sex-biznise. Foto N - Tomáš Benedikovič
„Skutočný zákazník nie je násilný. Vie, do čoho ide, vie, akú službu chce, a zaplatí za ňu,“ hovorí Olívia Strelková z občianskeho združenia Odyseus o práci žien v sexbiznise. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vymenovali ste veľmi veľa problémov. Prečo ženy pri takej nebezpečnej práci zostávajú?

Kvôli peniazom. Berú to ako svoju prácu, ako zdroj obživy pre seba a svoje rodiny. Na druhej strane, nesúhlasím s tým, že je to nebezpečné povolanie. Áno, sú tu isté riziká, rovnako ako ich majú aj iné povolania. Násilie by sme však pri práci týchto žien nemali vnímať ako samozrejmosť.

Čo je pre ženy bezpečnejšie? Pracovať na ulici, doma alebo v podnájme?

Na toto jednoznačná odpoveď neexistuje. Každá možnosť má svoje riziká. Na ulici žena môže kričať a má šancu, že ju niekto začuje. Doma alebo na priváte zasa môže mať falošný pocit bezpečia. Ak je však muž, ktorý sa vydáva za zákazníka, nastavený na násilie, je jedno, kde sa to udeje.

Môžu ženy vôbec urobiť niečo, čím sa násiliu vyhnú?

V brožúre, ktorú klientkam v teréne distribuujeme, sú mnohé tipy a triky. Radíme im napríklad, ako sa obliecť, ale nie v takom zmysle, ako by si veľa ľudí predstavilo. Neprenášame zodpovednosť za násilie z útočníka na ženu. Ide skôr o praktické rady. Napríklad aby si do terénu neobúvali vysoké opätky, lebo na nich nedokážu utiecť. Alebo aby zbytočne na krku nenosili retiazky, lebo sa to môže otočiť proti nim.

Ako ľuďom v sexbiznise ešte pomáhate?

V teréne im distribuujeme lubrikačné gély, kondómy, robíme pre nich workshopy o bezpečnejšom sexe. Rozprávame sa s nimi o bezpečnosti pri práci, o ich právach, sprevádzame ich na úrady a k lekárom…

Neodmietajú niektoré ženy vašu pomoc?

Väčšinou nie. Máme tú výhodu, že súčasťou nášho tímu je aj žena z komunity, ktorá v sexbiznise pracuje už 20 rokov. Jej skúsenosti sú neoceniteľné. Keď je s nami v teréne, vie s klientkami komunikovať na inej úrovni. Prijímajú od nej rady omnoho jednoduchšie.

Ako občianske združenie pracujete aj s médiami. Vedia novinári s témou sexbiznisu pracovať?

Ak nejaké médium uverejní príspevok, ktorý nie je korektný, snažíme sa ich na to upozorniť. Téma sexbiznisu je pre médiá príťažlivá. Niekedy to novinár ani nemusí myslieť zle, akurát nakoniec o téme nenapíše objektívne. Iní si aj napriek upozorneniu stoja za niečím tendenčným. Ak sa často robia takéto chyby, ľudia si naozaj môžu začať myslieť, že všetky tieto ženy sú narkomanky, ktoré prenášajú pohlavne prenosné infekcie, že vyzerajú tak a správajú sa onak. Takéto informovanie verejnosti prehlbuje ďalšie predsudky spoločnosti voči týmto ženám. Žena pracujúca v sexbiznise je pritom žena ako akákoľvek iná. Môže vyzerať rôzne, obliekať sa rôzne a môže mať rôzny vek.

Pracujú tieto ženy iba na ulici alebo majú aj inú prácu?

Niektoré si zarábajú len poskytovaním sexuálnych služieb, iné si tým privyrábajú popri práci. Keď za nami príde klientka s tým, že robí v sexbiznise, ale chcela by vyskúšať iné možnosti, snažíme sa jej pomôcť. Do terénu často nosíme výpis voľných pracovných pozícií z úradu práce.

Súčasťou vašej kampane je aj krátky stand-up komičky Evelyn, ktorá si zo žien v sexbiznise spočiatku robí žarty, ale neskôr začne vymenúvať ich problémy. Ako naň reagovali ľudia?

Veľa ľudí očakávalo, že to bude len o zábave, však je to stand-up comedy. Vo videu sme jasne ukázali, že len čo žena začne o svojom probléme vecne rozprávať, nie je vypočutá, ľudia o jej slová nemajú záujem. Niektorí nevedeli, čo tým videom chceme povedať, pýtali sa nás: „Vy podporujete ženy v tom, aby pracovali v sexbiznise?“ My sme však chceli, aby sa ľudia zamysleli nad tým, že je tu aj takáto skupina ľudí, ktorá má problém s násilím. Nemôžeme brať ako samozrejmosť, že tie ženy sa s násilím jednoducho budú stretávať. Nemalo by to tak byť, rovnako ako v každej inej profesii.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie