Denník N

Deviataci sa lúčia so školou: Nechceme byť dospelí, tí sú v strese a neužívajú si život

Dominik Andel a Ľubomír Krátky. Foto N - Vladimír Šimíček
Dominik Andel a Ľubomír Krátky. Foto N – Vladimír Šimíček

Knihy veľmi nečítajú, s kamarátmi sa stretávajú hlavne na internete, ale leto pred nástupom na strednú školu nestrávia pred počítačom ani na kúpalisku. Obyčajní deviataci Ľubo a Dominik hovoria, čo zažili doteraz a čo čakajú od života.

Chceli sme vedieť, čím žijú v deň odovzdávania vysvedčení bežní deviataci, ktorým už nezáleží na záverečných známkach, ale skôr na tom, čo ich čaká po lete. O svojich plánoch aj predstavách o živote nám porozprávali Ľubomír Krátky a Dominik Andel, ktorí práve končia základnú školu v Nitre.

Keď vystúpili z auta, napadlo mi, či to nie je nejaký omyl. Veď to mali byť deviataci a už na prvý pohľad pôsobia takmer ako dospeláci. Len takmer. Ľubo má pätnásť a Dominik štrnásť a tešia sa, že vďaka rozhovoru sa uliali z jedného z ich posledných dní na základnej škole. Dospieť ich ešte ani trochu neláka.

„Chcem si ešte užiť život dieťaťa, keď nemám žiadne záväzky,“ vysvetľuje Dominik. „Jasné, že v škôlke som veľmi chcel byť školák, ale keď teraz končíme základnú, ešte nechcem, aby sa to skončilo. Nechcem čím skôr dospieť. Dospelí majú stres, stále sú v zhone a sú z toho podráždení. Moji rodičia sú so svojou robotou spokojní, ale majú toho veľa,“ priznáva.

Jeho o rok starší kamarát Ľubo pozná aj dospelých, ktorým sa darí tak dobre, že ostatní by im mohli závidieť. „Ale neviem, či by som chcel byť ako oni. Síce dobre zarábajú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie