Deviataci sa lúčia so školou: Nechceme byť dospelí, tí sú v strese a neužívajú si život
Knihy veľmi nečítajú, s kamarátmi sa stretávajú hlavne na internete, ale leto pred nástupom na strednú školu nestrávia pred počítačom ani na kúpalisku. Obyčajní deviataci Ľubo a Dominik hovoria, čo zažili doteraz a čo čakajú od života.
Chceli sme vedieť, čím žijú v deň odovzdávania vysvedčení bežní deviataci, ktorým už nezáleží na záverečných známkach, ale skôr na tom, čo ich čaká po lete. O svojich plánoch aj predstavách o živote nám porozprávali Ľubomír Krátky a Dominik Andel, ktorí práve končia základnú školu v Nitre.
Keď vystúpili z auta, napadlo mi, či to nie je nejaký omyl. Veď to mali byť deviataci a už na prvý pohľad pôsobia takmer ako dospeláci. Len takmer. Ľubo má pätnásť a Dominik štrnásť a tešia sa, že vďaka rozhovoru sa uliali z jedného z ich posledných dní na základnej škole. Dospieť ich ešte ani trochu neláka.
„Chcem si ešte užiť život dieťaťa, keď nemám žiadne záväzky,“ vysvetľuje Dominik. „Jasné, že v škôlke som veľmi chcel byť školák, ale keď teraz končíme základnú, ešte nechcem, aby sa to skončilo. Nechcem čím skôr dospieť. Dospelí majú stres, stále sú v zhone a sú z toho podráždení. Moji rodičia sú so svojou robotou spokojní, ale majú toho veľa,“ priznáva.
Jeho o rok starší kamarát Ľubo pozná aj dospelých, ktorým sa darí tak dobre, že ostatní by im mohli závidieť. „Ale neviem, či by som chcel byť ako oni. Síce dobre zarábajú
