Denník N

Tropický deň v Bratislave – rozdiel medzi zelenou a lepenkovou strechou bol aj 20 stupňov

Vegetačné strechy v centre Bratislavy. Foto – Corwin
Vegetačné strechy v centre Bratislavy. Foto – Corwin

Dvadsať až štyridsať percent plochy centra Bratislavy tvoria strechy a časť z nich sa začína premieňať na zelené. Rastú na nich skalničky a bylinky, ako tymián či pamajorán.

Stromy plnia v meste množstvo užitočných funkcií, okrem iného zachytávajú a rozdeľujú vlahu, znižujú prašnosť, tlmia hluk a vytvárajú kyslík alebo tieň.

Významne znižujú aj teplotu v prostredí. Napríklad merania počas tropického augustového dňa v roku 2007 ukázali, že v lužnom lese v Petržalke bolo 29 stupňov Celzia, zatiaľ čo pri neďalekom nákupnom centre Aupark, kde je veľa parkovísk, bolo až 42 stupňov Celzia. Na streche nákupného centra bola teplota okolo 60 stupňov.

Aupark však ochladzuje neďaleký Dunaj a Sad Janka Kráľa, takže podobné nákupné stredisko v inej lokalite by malo teplotu zrejme ešte vyššiu.

Jedno, možno dve percentá vegetačných striech

Mapa zelene z roku 2015 ukazuje, že z krajských miest je najmenej zelene v Bratislave a Trnave. V podiele parkov Bratislava zaostáva za Prahou aj podobne rozľahlým Brnom, vyplýva zo zistení Českého rozhlasu.

V Bratislave hustne zástavba a zhruba 20 až 40 percent intravilánu mesta tvoria strechy. V prípade historického centra to môže byť aj 40 percent.

Preto začínajú viacerí uvažovať o takzvaných vegetačných (zelených) strechách, ktoré by nedostatok zelene na úrovni terénu kompenzovali skalničkami, bylinami, prípadne aj stromami na strechách domov.

„V centre Bratislavy je takých striech

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie