Denník N

Slovenské plavárne na fotkách Márie Švarbovej už poznajú na celom svete

Mária Švarbová. Foto N - Vladimír Šimíček
Mária Švarbová. Foto N – Vladimír Šimíček

Študovala archeológiu a fotiť začala až pred ôsmimi rokmi. Dnes jej sériu Swimming Pool, ktorá vznikla na slovenských plavárňach, vystavujú v Amerike aj v Ázii a píšu o nej svetové médiá. „Nerobila som to pre úspech. Robila som to preto, lebo som chcela nájsť svoj vlastný jazyk, s ktorým by som bola spokojná. A našla som ho na plavárni v Zlatých Moravciach,“ hovorí fotografka MÁRIA ŠVARBOVÁ.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • čo vidí v prostredí starých plavární, keď tam nevidí socializmus,
  • či sa nebojí, že keď prestane fotiť plavárne, jej úspech pominie,
  • ako reaguje na kritiku umeleckej scény,
  • prečo odmietla spoluprácu s veľkými telekomunikačnými firmami.

Kedy ste si naposledy zaplávali v bazéne?

Veľmi dávno. Naposledy som plávala v mori, ale v bazéne – to si už ani nepamätám. Tam sa vždy držím nad hladinou. (smiech)

Dávajú vám už dnes správcovia plavární kľúče aj sami, aby ste ich nafotili?

To nie, žiadne červené koberce ma nečakajú. Moja skúsenosť je, že najväčší šéfovia sú na Slovensku vrátnici a strážnici. Tí sa mi doteraz čudujú, prečo chcem ísť fotiť akurát k nim, veď je to tam staré a vôbec nie pekné.

Ale mám aj veľmi pozitívne skúsenosti. Raz mi zavolal riaditeľ plavárne Malina v Malackách, kde som tiež fotila, či neprídem, lebo práve kvôli oprave šatní vypustili bazén. Ja som sa ho totiž raz veľmi trúfalo spýtala, či by mi ho nevedeli len tak vypustiť a potom zas napustiť, ale to som si vypočula rázne nie. Ale teraz si na mňa spomenul a zavolal, čo bolo milé. Za dva dni som zorganizovala celý tím a išli sme. Na plavárňach som už doma, niekedy ani plavky nevykladám z auta.

Myslíte ešte občas na to, čo by bolo, keby sa vám do rúk nedostal fotoaparát? Boli by ste archeologičkou?

Asi by som sa ňou snažila byť, hoci sa mi zdá, že tie pravé archeologické vlohy som v sebe nemala. Niekomu sa môže zdať, že na to, aby ste sa stali dobrým archeológom, vám stačí poznať geografiu a naučiť sa všetky skriptá, ale nie je to tak.

Dôkazom boli aj mnohí moji spolužiaci, u ktorých som videla, že na to skrátka majú talent. Že si dokážu historické kultúry a ich prieniky na nové územia úplne prirodzene pospájať. Odjakživa som však bola kreatívna, rodičia mi hovorili, že som ich malá umelkyňa, takže asi by som napokon išla skôr kreatívnym smerom.

Prvé zábery série Swimming Pool vznikli v roku 2014 na plavárni v Zlatých Moravciach. Verili ste vtedy, že tie fotky by mohli mať taký úspech?

Neverila. Vôbec. (smiech) Ja som tam vlastne vôbec nešla fotiť to, čo tam napokon vzniklo. Pôvodne som chcela fotiť portréty, myslela som, že bazén bude vypustený, ale on bol napustený a keď som zbadala architektúru a odraz vodnej hladiny, portrét som neurobila ani jeden.

Vtedy tam so mnou už bola aj kamarátka, scénografka Laura Štorcelová, s ktorou spolupracujeme dodnes. Urobili sme len štyri fotky, úplne iné než čokoľvek, čo som dovtedy spravila. Presne si pamätám, ako som jej ich večer posielala s totálnymi obavami a komentárom: Fúha, tak toto asi nebude mať úspech.

Prečo ste tomu neverili?

Ani neviem, mne sa to páčilo, s Laurou sme si však hovorili, že u nás to asi nebude „pochopené“. Potom som to ukázala aj jednému slovenskému fotografovi a ten mi povedal,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie