Denník N

Chovateľ huculov: Deti už bez WiFi nejdú ani do tábora v prírode

Foto N - Andrej Bán
Foto N – Andrej Bán

Huculy boli kedysi divoké kone, ale dnes by už bez človeka neprežili, hovorí najznámejší chovateľ tohto plemena Milan Gonda.

Milan Gonda pochádza zo Sihly v Slovenskom Rudohorí. Je najznámejším chovateľom plemena huculov, ktoré sú potomkom divokého koňa tarpana. Spal s nimi na lúke, rodil s nimi. A hovorí, že lepšie rozumie koňom ako ľuďom.

Na jednej strane ste sa izolovali od sveta, nemáte televízor, nesledujete médiá, žijete v tichu najvyššie položenej obce na Slovensku. A na druhej strane neviete, kde vám hlava stojí?

Teraz áno. Dlhé roky sme žili s priateľkou v slameno-hlinenom dome, nedávno sme ale kúpili v Drábsku murovaný. Je toho na nás dosť. Máme s priateľkou štyridsať koní. Sú vonku, aj v zime pri mínus tridsať. Nech je akokoľvek, musím ich ráno a večer nakŕmiť. A vždy sme robili „pololegálne“ tábory, na ktorých sa deti učia jazdiť na koňoch.

Prečo pololegálne?

Boli vo veľmi skromných podmienkach. Ale začali chodiť rodičia s deťmi, ktorí žiadajú vyšší štandard, luxus. Dnešné deti už na latrínu nechcú chodiť.

Menia sa deti?

A ako! Mám pocit, že posledných desať rokov výrazne. Nič ich nezaujíma. Sadnete si s nimi k ohňu a skúšate hrať na gitare pre nás starších krásne pesničky. Ich slová môžu byť akékoľvek pekné, vôbec ich neoslovujú – deti si vytiahnu mobily, každý si pustí svoju hudbu.

Viete, čo by ste tu mali mať?

WiFi?

Naopak, rušičku signálu, aby sa deti museli venovať iba prírode.

Vlani sme sa o to pokúsili. Stopli sme tu WiFi, ktoré sme tu na žiadosť detí aj pre potreby nášho Hucul klubu predtým zaviedli. A namiesto toho, aby sa tešili, boli mrzuté. Volali rodičom, aby im kúpili dáta navyše. A tí im vyhoveli. Takže sme z toho všetkého zmätení. Deti už bez WiFi ani nedokážu žiť.

Ak jazdia na koni, aj vtedy majú v ruke mobil?

Poviem jeden veselý príklad, nie o mobiloch. Neverili by ste, koľko si na tábor do odľahlého kúta prírody nosia dievčatá od 15 do 17 rokov šminiek.

Čo vás priviedlo k záujmu o chov koní?

Môj starý otec mal pri Rimavskej Sobote kone. Často o tom rozprával a tie príbehy mi utkveli v pamäti. Žil som desať rokov v Bratislave, odkiaľ som chcel vždy odísť do prírody. Prišiel som sem, zatúlal som sa sem z hlavnej cesty. Nikdy predtým som tu nebol. Miesto ma očarilo, založil som občianske združenie Vrchárik. Chcel som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Trochu oheň, trochu voda, nová kniha Andreja Bána

zobraziť

Rozhovory

Teraz najčítanejšie