Denník N

Demokrati, americká azylová kríza je skutočne problém

Mnohí ľudia utekajú do Mexika vlakom, ktorý prezývajú Beštia. Foto - Lekári bez hraníc/Anna Surinyach
Mnohí ľudia utekajú do Mexika vlakom, ktorý prezývajú Beštia. Foto – Lekári bez hraníc/Anna Surinyach

Demokratická strana sa doteraz sústreďovala na kritiku Trumpa a na nádej, že mu kríza na južnej hranici ublíži. No ona mu môže pomôcť.

Autor je americký novinár a politológ.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Keď vezmem do úvahy zlými úmyslami motivovaný a často bigotný prístup prezidenta Donalda Trumpa k prisťahovalectvu, je pre mňa veľmi bolestivé povedať, že má pravdu, keď hovorí, že USA čelia kríze svojho azylového systému. Demokrati môžu dúfať, že ak sa situácia na južnej hranici vymkne spod kontroly, podkope to prezidentov imidž, ktorý si udržuje vo svojej voličskej základni, že je tvrdý chlapík, čo si dokáže s prisťahovalcami poradiť. No mali by byť opatrní, pretože takáto situácia v skutočnosti pracuje v prezidentov prospech.

Vágne pravidlá

Za posledných päť rokov sa príliv žiadateľov o azyl do Spojených štátov obrovsky zvýšil. Minulý rok imigračné súdy obdržali 160-tisíc žiadosti o azyl, čo je oproti roku 2014 240-percentný nárast. V súčasnosti zastavia na hraniciach každý mesiac asi stotisíc migrantov. Ak bude tento trend pokračovať, podľa mimovládky Washington Office on Latin America sa tento rok pokúsi migrovať do Spojených štátov celé jedno percento obyvateľov Guatemaly a Hondurasu. Výsledkom je závratné množstvo nevybavených žiadostí na imigračných súdoch. Dnes nie je vyriešených viac ako 300-tisíc azylových prípadov a priemerný prípad sa rieši viac ako 700 dní.

Taktiež je jasné, že pravidlá súvisiace s azylom sú vágne, príliš laxné a premenlivé. Pre mnohých žiadateľov o azyl je prvým krokom presvedčiť amerických úradníkov, že majú „odôvodnený strach“ z perzekúcie vo svojej domovskej krajine, čomu vyhovuje 76 percent žiadateľov. Niektorí žiadatelia o azyl majú podozrivo podobné príbehy a používajú identické frázy. Mnohí jednoducho využívajú tento systém, aby sa dostali do Spojených štátov, a potom sa tu zdržiavajú nelegálne alebo v čase, keď ich žiadosť posudzujú, získajú pracovné povolenie.

Ako v apríli povedal jeden vysoko postavený predstaviteľ ministerstva pre domácu bezpečnosť, „systém horí“.

Uvoľnené kritériá

USA majú prepracovaný Imigračný systém, vďaka ktorému sa do krajiny ročne legálne dostane asi jeden milión ľudí. Azyl je myslený tak, že ho USA garantujú len malému počtu ľudí v extrémnych okolnostiach. Skrátka, nie je to náhrada za samotný proces imigrácie. No tieto dve veci sa stále zmiešavajú.

Ako v časopise Atlantic poznamenal David Frum, myšlienka práva na azyl je relatívne nová a pochádza z prvých rokov studenej vojny. Poháňaná pocitom viny za odmietnutie mnohých židovských utečencov počas druhej svetovej vojny vytvorila Organizácia Spojených národov právo na azyl, ktoré by ochraňovalo tých, čo utiekajú pred režimami, kde by ich mohli zabiť alebo uväzniť pre ich identitu či vieru. Právo na azyl bolo zamýšľané tak, aby pomohlo obetiam totalitných režimov, ako bol ten Hitlerov či Stalinov. V ďalších rokoch sa však tento štandard ďalej rozširoval a rozširoval, až zahŕňal aj právo na ochranu pred bojom gangov či domácim násilím.

Tieto uvoľnené kritériá spolu s realitou, že ide o bezpečný spôsob, akým sa dostať do Spojených štátov, spôsobili, že je možné azylový systém ľahko zneužiť. Napríklad žiadosti od Hondurasanov, Guatemalčanov a Salvádorčanov prudko narástli i napriek tomu, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie