Vražda a vražda proti ľudskosti
Aké sú argumenty za to, že vražda na hraniciach za komunizmu je zločin proti ľudskosti? Pomenoval ich predstaviteľ Platformy európskej pamäti a svedomia a bývalý zamestnanec Ústavu pamäti národa ĽUBOMÍR MORBACHER.
Medzinárodné právo platilo už v Československu
Aj podľa za komunizmu platnej legislatívy je možné zločiny proti ľudskosti stíhať. Už v Štatúte Medzinárodného vojenského súdneho dvora (Norimberg) boli definované ako vraždy páchané na civilnom obyvateľstve. Štatút bol súčasťou československého právneho poriadku. Československo ratifikovalo od roku 1970 aj dohovor o tom, že tieto skutky nebudú premlčané.
Komunisti vedeli, že hranica ľudí zabíja
Spolu bolo v Československu viac ako 300 obetí, ktoré zomreli pri pokuse o útek. Je ťažko predstaviteľné, že drôtené zátarasy pod vysokým napätím 4000 až 6000 voltov slúžili na „napomenutie“ emigrantov. Heslo Pohraničnej stráže bolo „Neprejdú!“, a to aj za cenu ľudského života. Aj v samotnej legislatíve bolo napísané, že proti tým, čo sa pokúsia ujsť, bude použitá zbraň bez rozdielu. Zároveň bola budovaná infraštruktúra na vraždenie – elektrické zátarasy, mínové polia, samostatne útočiace psy. Členovia predsedníctva ÚV KSČ sa o hranici nechali pravidelne informovať, schvaľovali, kto bude šéfovať Pohraničnej stráži. Priamymi páchateľmi sú vojaci, ktorí stláčali spúšť. Že takto nastavený systém bol zločinom proti ľudskosti, si myslia aj experti na medzinárodné a trestné právo Albin Eser, emeritný riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka a bývalý sudca trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Frank Meyer z ústavu pamäti a národa v Zürichu a Roberta Arnoldová, švajčiarska štátna zástupkyňa.
Inde páchateľov odsúdili
V Nemecku boli trestne stíhaní a odsúdení za vraždy na hraniciach viacerí funkcionári. V roku 2001 neuspeli ani pred Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva, keď vo svojich sťažnostiach okrem iného namietali, že ich konanie nebolo v tom čase v rozpore s vnútroštátnym právom. Európsky súdny dvor pre ľudské práva v ich prípade konštatoval, že sa dopustili aj zločinov proti ľudskosti podľa medzinárodného práva.
Išlo o skupinu?
Spoločné pre obete železnej opony je, že v drvivej väčšine išlo o civilné osoby unikajúce pred politickými perzekúciami z krajín z nedemokratickou formou vlády. Aj takzvaní ekonomickí emigranti boli v podstate politickými, keď si uvedomíme, že štát určoval kádrové kritériá pre prístup k vzdelaniu a súkromné podnikanie neexistovalo.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
