Bratislava sa zvyšku Slovenska nevzďaľuje, naopak, rozdiely sa zmenšujú
- Rozdiel medzi priemernou mzdou v Bratislave a vo zvyšku Slovenska viditeľne klesá
- Pohľad cez štatistiky HDP preceňuje mieru rozdielov v bohatstve regiónov
- Dlhodobo sa najmenej darí okresom Snina, Veľký Krtíš a Bardejov, vďaka zahraničnej investícii a jednému štátnemu orgánu sa prudko pozdvihli okresy Kysucké Nové Mesto a Sobrance
Autor je analytik VÚB
Pred niekoľkými mesiacmi rozpútali ekonómovia Ján Remeta z Progresívneho Slovenska a Tomáš Meravý (dnes v strane Andreja Kisku Za ľudí) debatu o vývoji a riešeniach regionálnych rozdielov v životnej úrovni na Slovensku.
Je to bezpochyby dôležitá téma, ktorá si zaslúži poctivé analýzy, preto sme sa aj my vo VÚB tento mesiac pozreli na to, čo o regionálnych rozdieloch hovoria čísla.
Na jednej strane sú štatistiky národných účtov (HDP), ktoré ukazujú priepastný rozdiel vo vývoji výkonu hospodárstva medzi Bratislavským krajom a zvyškom Slovenska. Tieto čísla sú však silno ovplyvnené veľkým množstvom dochádzajúcich pracovníkov, čo región Bratislavy voči ostatným oblastiam Slovenska podstatne nadhodnocuje.
Preto sme sa pozreli na to, čo o vývoji regionálnych rozdielov hovoria iné štatistiky ako takzvané národné účty (HDP): najmä čísla z trhu práce, ako sú priemerná mzda či miera nezamestnanosti, ale aj ročné prieskumy o príjmoch a životnej úrovni domácností (EU SILC).
Regióny Bratislavu v platoch dobiehajú…
Regionálne rozdiely v priemernej mzde sa s časom mierne znižujú. Kým priemerný plat v Bratislavskom kraji podľa štvrťročných zisťovaní v roku 2005 dosahoval 134 percent celoslovenského priemeru (ten bol v prepočte 573 eur), vlani to
