Členom Európskej únie je štát, ktorý nie je demokraciou. To je hanba
Konsolidácia Orbánovej moci nemá v Únii obdobu. Deje sa to popri zachovávaní zdania, že Maďarsko je rovnakým štátom ako všetky iné členské krajiny. To nie je v poriadku a Únia by to mala dať najavo.
Autor je profesorom európskych štúdií na Oxfordskej univerzite
Keď sa po voľbách do europarlamentu stretli v Bruseli lídri Európskej únie, spájalo ich jedno nepekné tajomstvo: opäť medzi nimi sedel líder členského štátu, ktorý už nie je demokraciou. Maďarský predseda vlády a de facto najvyšší vodca Viktor Orbán tam sedáva, usmievajúc sa ako demokrat, medzi demokratmi, ale v skutočnosti vo svojej krajine za posledné desaťročie liberálnu demokraciu zničil. Aby situáciu ešte zhoršil, na to, aby konsolidoval svoj neliberálny režim, využíva peniaze európskych daňových poplatníkov.
Európsky parlament a jeho nové vedenie, ako aj nové vedenie iných úniových inštitúcií teraz musia ukázať, že budú v jednotlivých členských krajinách obraňovať demokraciu. Inak nebudú všetky tie vzletné slová článku 2 základnej zmluvy o Európskej únii stáť za nič.
Opäť štát jednej strany
Povedať, že Maďarsko už nie je demokraciou, je veľmi silné tvrdenie, a predtým, než som to urobil, som o tom veľa čítal, veľa som sa pozeral a dlho som o tom premýšľal. Ľudia často používajú pojem, s ktorým súhlasí aj samotný Orbán: „neliberálna demokracia“. Lenže neliberálna demokracia je protirečenie. Takáto nálepka môže byť užitočná pri opise prechodného obdobia v čase erózie liberálnej demokracie, ako to napríklad vidíme v Poľsku. Lenže Maďarsko sa dostalo oveľa ďalej. Tento rok organizácia Freedom House znížila status Maďarska na „čiastočne slobodnú krajinu“, čo je potupa, ktorej sa dostalo len jedinej členskej krajine EÚ. Tým najneutrálnejším opisom, ktorý dokážem nájsť, je „hybridný režim“, teda ani nie demokracia, ani nie diktatúra.
Tu je len zopár vlastností toho, čo Orbán nazýva „systémom národnej spolupráce“. (George Orwell by tento klamlivý eufemizmus veľmi ocenil!) Vládna strana Fidesz tak kompletne prenikla do štátnej administratívy, že Maďarsko je opäť štátom jednej strany. Počas nedávnej návštevy Budapešti som počul množstvo príkladov toho, ako sa vládne právomoci bežne využívajú na politickú kontrolu. Štátna administratíva preferuje pri štátnych zákazkách Orbánových kamarátov a príbuzných. Prostredníctvom cielených daňových kontrol trestá vlastníkov nezávislých médií, mimovládne organizácie i podporovateľov opozície. Štátne zdroje sa využívajú na volebnú propagandu vládnucej strany. Štát dokonca zamietol udeliť povolenie na miestne plánovanie architektovi známemu svojimi protifideszáckymi názormi.
Stále tuhšia kontrola
Fidesz v podstate zničil nezávislosť súdnej moci, ako je to zdokumentované v obsiahlej správe Judith Sargentiniovej pre Európsky parlament. Takisto zmenil volebný zákon tak, že strane v roku 2014 stačilo získať 44 percent hlasov voličov, aby získala 66 percent parlamentných kresiel. Naopak, v roku 2010 ešte potrebovala 53 percent, aby získala absolútnu parlamentnú väčšinu, ktorá jej umožnila zmeniť ústavu. Väčšina médií, ktorým dominujú vlastníci tesne spojení s Orbánovým režimom, bola skonsolidovaná do takzvanej tlačovej a mediálnej nadácie, čo je v podstate provládny kartel. Tohto roku pokleslo Maďarsko v rebríčku slobody tlače na 87. miesto. Jeden môj bývalý študent mi opísal, aké to je pokúšať sa robiť kampaň pre opozičnú stranu, keď vás v médiách takmer ignorujú.
Nový zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý sa nápadne podobá na ten Putinov, z krajiny v zásade vytlačil Nadáciu otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa, židovského filantropa, proti ktorému spustil Orbánov režim nenávistnú kampaň pripomínajúcu tie najhoršie obdobia európskej histórie. Sorosom podporovaná Stredoeurópska univerzita bola nútená presťahovať svoje základné pedagogické aktivity do Viedne. Vláda teraz preberá kontrolu nad výskumnými inštitútmi a majetkom maďarskej akadémie vied.
