Denník N

Psychologička: Čím dlhšie dojčíš, tým lepšia si matka? Keď ide o mýty, dojčenie je druhé očkovanie

Spoluautorka knihy Jak to mají mámy Zuzana Masopustová. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Spoluautorka knihy Jak to mají mámy Zuzana Masopustová. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Netreba byť dokonalým rodičom, stačí byť „dosť dobrým“. Taký rodič neubližuje svojmu dieťaťu, podporuje jeho rozvoj, ale nepotrpí si na dokonalosti ani pri dieťati, ani pri sebe, vraví Zuzana Masopustová z Masarykovej univerzity.

Čo dobré sa dieťa naučí od nervóznej matky? Prečo matkino totálne sebaobetovanie dieťaťu škodí? Ako spoznáte, či ste „dosť dobrý“ rodič? A v čom je nebezpečná posvätnosť dojčenia?

Psychologička s dlhoročnou praxou Zuzana Masopustová, ktorá je spoluautorkou veľkej štúdie o materstve, v rozhovore pre český Deník N okrem iného opisuje, prečo je niekedy pre otca ťažké zapojiť sa do starostlivosti o dieťa, aj keď o to stojí.

Napísali ste publikáciu Jak to mají mámy. Prečo to nie je o rodičoch? Otcovia nechceli rozprávať?

Pokúsili sme sa získať respondentov mužov, ale podarilo sa nám ich uloviť len pár. Nemalo by to žiadnu výpovednú hodnotu, tak sme štúdiu nakoniec obmedzili len na matky.

Vravíte, že vaša skupina opytovaných žien je veľmi špecifická. Čím?

Sú to ženy s nízkou úrovňou depresivity, úzkosti a s relatívne dobrým materským sebahodnotením, čo treba pri interpretácii našich výsledkov brať do úvahy. Nám však išlo predovšetkým o to, ukázať na niektoré fenomény a trendy v rodičovstve, pozrieť sa na to, aké sú vzťahy v rodine. Je to psychologická štúdia, nie je to sociologická analýza, ale mnohé opísané javy sú v spoločnosti rozšírené.

Čím to je, že ste narazili práve na spokojnejšie matky?

Pri dlhodobých výskumoch s opakovaným zberom dát to vždy dopadne tak, že v ňom ostanú zapojení len motivovaní respondenti. Spokojnejšie a sebavedomejšie matky boli ochotné sa o svoje názory a skúsenosti a postoje podeliť s výskumníkmi a vydržať tie tri roky.

„Som tu s tebou, ale trpím!“

Dá sa teda povedať, čo robí matky spokojnými?

Zjednocujúci prvok by som tam asi nenašla, ale k spokojnosti nahrávajú dobré vzťahy medzi partnermi aj v širšej rodine. Protektívny faktor je to, keď má žena nejaký priestor byť bez dieťaťa, či už ide o sebarealizáciu v práci, alebo trebárs len možnosť venovať sa koníčku či ísť s kamarátkou na kávu.

Ale tu už by som bola opatrnejšia, pretože nevieme, čo je príčina a čo následok. Teda či som spokojná a vyrovnaná so svojou materskou rolou a som si ňou istá, preto si trúfnem byť bez dieťaťa, alebo až keď si dovolím byť bez dieťaťa, som spokojná so svojou rolou. Každopádne je to previazané.

Mať možnosť robiť niečo iné než byť s dieťaťom, je rozšírenie perspektívy. V okamihu, keď ma jedna oblasť života trápi, ale mám ďalšie oblasti, kam sa môžem „uchýliť“, je oveľa pravdepodobnejšie, že lepšie zvládnem aj tú oblasť, kde sa mi práve až tak nedarí. To pokojne môže byť nejaká rodičovská kríza, únava, stres, nevyspatosť.

Ak jediné, od čoho sa odvíja môj život, je byť s dieťaťom, tak v prípade konfliktov alebo vyčerpania nemám kam „uniknúť“. To sa môže zmeniť až na krízu, depresiu, vyhorenie. Niekedy pritom stačí poriadne sa vyspať.

Často sa diskutuje o tom, kedy je vhodné, aby sa matka vrátila do práce, aby dieťa „opúšťala“. Ako to so svojimi skúsenosťami z vývojovej psychológie vidíte?

Dieťaťu, o ktoré sa postará iná blízka starajúca osoba v tom najranejšom veku alebo vhodne zvolená inštitúcia na niekoľko hodín denne, keď má trebárs dva roky, pracujúca matka neuškodí. Naopak, môže to celej rodine prospieť. Samozrejme, záleží na dĺžke pracovného času a vyťaženosti. Svoju úlohu zohrávajú aj ďalšie faktory.

Aké?

Napríklad dispozície dieťaťa a v neposlednom rade aj to, kto starostlivosť o dieťa v neprítomnosti matky preberá. Sú deti, ktoré sa môžu už v dvoch rokoch doma nudiť a z pobytu medzi ďalšími deťmi môžu profitovať. Pre iné môže byť detský kolektív stresujúci a je pre ne vhodnejšie, ak starostlivosť o ne preberá iná blízka osoba, na ktorej opateru sú zvyknuté.

Rozhodne sa však nedá povedať, že by žena odchodom do práce dieťa ohrozila, naopak, pre veľkú skupinu žien to môže fungovať aj ako protektívny faktor. Ale nie je to riešenie pre všetkých.

Záleží aj na ekonomickej situácii v rodine a na ďalších veciach. Povedala by som, že obrovská výhoda u nás je voľba dĺžky materskej, teda presnejšie povedané rodičovskej. Čo chýba, je väčšia flexibilita pracovných úväzkov. Ale možnosť voľby sa javí ako zásadná.

Pre dieťa je spravidla lepšie, keď má pri sebe menej hodín denne spokojnú matku, ktorá časť dňa robí niečo iné, než frustrovanú mamu na plný úväzok, ktorá je nespokojná. „Som tu s tebou, ale trpím! Kvôli tebe.“

Totálne obetovanie vlastných potrieb v prospech dieťaťa neprospieva jemu ani rodičom, skôr naopak. Každý extrém je zlý. Pokiaľ však full time materstvo ženu napĺňa, je skvelé, ak si ho môže dovoliť.

V knižke celkom dôkladne rozoberáte nové trendy v rodičovstve, všetky tie smery, ako je rešpektujúca výchova, nevýchova, lenivé rodičovstvo, ale spadá tam aj intenzívne rodičovstvo. Práve to vo vyhranenej forme môže zaváňať tým sebaobetovaním, nie?

Môže to k tomu skĺznuť. Pri intenzívnom materstve je matka absolútne zodpovedná za šťastie dieťaťa. Má byť expertom na svoje dieťa, rozvíjať ho, stimulovať, potlačiť svoje vlastné potreby. Z hľadiska vývojovej psychológie to nedáva zmysel. Nie je to dobré pre rozvoj dieťaťa, matka mu nedáva dobrý signál do budúcnosti. Aj tým, že je matka niekedy nevrlá alebo nemá čas, nechce sa práve hrať alebo dieťaťu hneď niečo nepodá, sa dieťa učí. Učí sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Teraz najčítanejšie