Denník N

Zem sa otriasala, hluk bol ako pri streľbe z guľometu. Karel Pacner spomína na štart Apolla 11

Karel Pacner na Myse Canaveral na Floride, odkiaľ štartovalo Apollo 11 na Mesiac. Foto – archív K. P.
Karel Pacner na Myse Canaveral na Floride, odkiaľ štartovalo Apollo 11 na Mesiac. Foto – archív K. P.

Ak by sa let Apolla 11 konal o niekoľko mesiacov neskôr, pre normalizáciu v Československu by sa Karel Pacner do USA už nedostal.

Úspech programu Apollo, ktorý na Mesiac vyniesol celkovo dvanásť Američanov, znamenal „prvú veľkú porážku sovietskeho systému“, hovorí KAREL PACNER, redaktor Mladej fronty a MF Dnes pre vedu.

Čo sa vám vybaví, keď poviem 16. júl 1969?

Vybaví sa mi štart Apolla 11 na Mesiac. Bol som na pláži na Floride päť kilometrov od štartovacej rampy, celkovo tam bolo 3500 novinárov z celého sveta. Medzi nami a rampou bol modrý záliv Banánovej rieky. Bola horúčava a vysoká vlhkosť, ako v práčovni. Všade boli monitory s vysielaním NASA, ktoré popisovali prácu odborníkov pred štartom rakety. Udalosti komentoval hlásateľ NASA Jeff King.

Čo sa dialo pri štarte rakety?

Keď nastal zážih, raketa sa ponorila do oblaku plynov, prachu a plameňa. V duchu som si povedal „preboha, snáď sa nič nestalo“. Niečo také som predtým nevidel, takže som mal obavy. O chvíľu začala špička rakety vystupovať z oblaku, tak som si povedal, že to je asi normálne. Hluk z raketových motorov bol taký veľký, ako keby vám strieľali guľometom pri uchu. Zem sa ľahko otriasala – pozeral som sa okolo seba, no všetci boli pokojní, tak som si povedal, že to k tomu patrí. Raketa mala 111 metrov a za sebou nechávala chvost plameňa, ktorý bol dvojnásobne dlhý. Videli sme, ako sa rozbieha hore, najprv odhodila záchrannú vežičku, potom prvý stupeň. Na obzore sme ju videli ako ceruzku. Postupne sa zmenila na ohnivú guľôčku a utopila sa v modrom nebi.

Aké pocity ste vtedy mali?

Štart Apolla 11

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prvé pristátie na Mesiaci

Rozhovory

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie