Denník N

Erdoganov plán neobmedzenej vlády môžu zastaviť Kurdi

Turecký prezident Erdogan v parlamentných voľbách nekandiduje, no vidieť ho všade. FOTO - TASR/AP
Turecký prezident Erdogan v parlamentných voľbách nekandiduje, no vidieť ho všade. FOTO – TASR/AP

V nedeľných parlamentných voľbách v Turecku zvíťazí strana súčasného prezidenta. Do parlamentu sa môže dostať prokurdská strana.

Len niekoľko dní ostáva do mimoriadne dôležitých parlamentných volieb v Turecku. Plán zmeniť smerovanie krajiny na „prezidentskú demokraciu tureckého štýlu“ je hlavným cieľom vládnej AKP, no predovšetkým milovaného zakladateľa strany a súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Jednoznačné víťazstvo však tentoraz môže Erdoganovej strane prekaziť 15-miliónová kurdská menšina. Očakáva sa, že do nového parlamentu historicky po prvýkrát zasadnú predstavitelia zjednotenej prokurdskej Ľudovodemokratickej strany HDP. Ich úspech by vládnu stranu Právo a spravodlivosť (AKP) mohol stáť až 40 kresiel a celkovú ústavnú väčšinu.

Jasný náskok

V prieskumoch verejnej mienky stále jednoznačne – s asi 40 percentami hlasov – vedie vládna AKP. Jej zakladateľ, súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan, má byť podľa tureckých zákonov nestranným, no svoju zainteresovanosť už od začiatku kampane intenzívne prejavuje. S dlhými prejavmi na pódiách, obdivovaný státisícami prívržencov, vystupuje na väčšine predvolebných mítingov strany.

Pozornosť sa však tentoraz sústreďuje aj na inú stranu a nového lídra. Miláčik západných médií, mladý a sympatický Kurd a predseda HDP Selahattin Demirtas zaznamenal úspech už v minuloročných prezidentských voľbách, keď nečakane zaujal masy ľudí a napriek finálnemu neúspechu skončil tretí.

V nedeľných parlamentných voľbách môže Demirtasova HDP ako samostatná prokurdská strana prekročiť brány Národného zhromaždenia. Okrem menšinových práv stavia HDP svoj program na zaistení rovnosti a slobody pre všetky skupiny obyvateľov vrátane žien, sunnitských moslimov či komunite LGBTI. Hlasy si tak zaisťuje aj medzi liberálnejším a mladším obyvateľstvom, ktoré už bezzubej opozícii nedôveruje.

Hlas Kurdov

Hasan Gűműş vedie svoj obchod s kebabom v centre Bratislavy už takmer tri roky. Etnický Kurd, pôvodom z mesta Diyarbakir, sa volieb zo zahraničia nestihol zúčastniť, no jeho podporu má posledné roky jednoznačne HDP. „V minulosti som volil AKP, no dnes vidím, že sú to klamári,“ hovorí.

Na otázku, či by podľa neho mohli HDP reálne v Turecku zmeniť politické smerovanie krajiny, odpovedá negatívne. „Ale aspoň budú mať v Národnom zhromaždení istý hlas, a to sme my, Kurdi, nikdy nemali,“ dodáva.

V roku 1991 Leyla Zana ako prvá etnická Kurdka získala kreslo v najvyššom zákonodarnom orgáne štátu. Posledné slová pri skladaní sľubu nad ústavou však hrdo odrecitovala v kurdčine. Okrem parlamentného kresla prišla vtedy o imunitu a neskôr bola za prokurdský aktivizmus odsúdená na 15 rokov väzenia za vlastizradu.

Po posledných parlamentných voľbách v roku 2011 sedelo v tureckom Národnom zhromaždení už 36 Kurdov. Ako nezávislí kandidáti však nemali jednotný hlas. Len tri roky pôsobiaca, zjednotená HDP si dnes verí natoľko, že po víkendových voľbách chce obsadiť až 60 kresiel.

Posledná možnosť

V prípade, že by sa HDP desaťpercentný podiel hlasov, ktorý patrí medzi najvyššie prahy zvoliteľnosti do zákonodarného orgánu na svete, nepodarilo získať, parlamentné kreslá si pomerne rozdelia tri tradične najsilnejšie strany. Okrem vládnej AKP je to republikánska CHP a nacionalistická MHP. Najmä vládna AKP by tak mohla naplniť svoj cieľ a získať ústavnú väčšinu, potrebnú na dlho avizovanú celkovú zmenu systému republiky z parlamentnej na prezidentskú demokraciu.

Prokurdský aktivista a analytik Mark Campbell však vidí možné scenáre radikálnejšie. „Ak HDP prekročí desaťpercentnú hranicu, šanca, že sa kurdská otázka vyrieši skoro a mierovou cestou v rámci tureckých hraníc, je vysoká. Ak sa im to však nepodarí, Kurdi sa pravdepodobne sústredia na budovanie demokratického a samostatného Kurdistanu, nezávisle od toho, ako bude ďalej postupovať HDP,“ hovorí.

Pozorovatelia a analytici tvrdia, že nedeľné voľby budú poslednou možnosťou, ako sa krajina bude môcť vyhnúť možnému samovládiu ambiciózneho prezidenta.

@LuciaMrazova, autorka je blogerka a analytička tureckej politiky

Svet

Teraz najčítanejšie