Denník N

Program Apollo zmenil vnímanie nášho miesta vo vesmíre (anketa)

Snímku Zeme v roku 1969 vykonalo Apollo 10. Išlo o posledný prípravný let pred plánovaným pristátím ľudí na Mesiaci. Foto – NASA
Snímku Zeme v roku 1969 vykonalo Apollo 10. Išlo o posledný prípravný let pred plánovaným pristátím ľudí na Mesiaci. Foto – NASA

„Ak by k pristátiu ľudí na Mesiac nedošlo, ľudstvo by prišlo o poznanie, že pri cielenom úsilí dokážeme aj čosi dovtedy nemožné, nemysliteľné a nepredstaviteľné,“ vraví kozmický inžinier Ján Baláž z SAV.

20. júla uplynie 50 rokov od chvíle, keď ľudia po prvý raz pristáli na Mesiaci. Pri tej príležitosti sa Denník N opýtal vedcov, o čo by ľudstvo prišlo, ak by NASA nepristála na Mesiaci, a čo si sľubujú od prípadného pristátia s ľudskou posádkou na Mesiaci v nasledujúcich rokoch.

Jiří Grygar

český astronóm, astrofyzik a popularizátor vedy, Fyzikálny ústav Akadémie vied ČR

Projekt Apollo považujem za najväčšiu vedeckú udalosť 20. storočia. Je to zrejmé aj z toho, že od roku 1972 nebol na Mesiaci žiadny človek. Bol to odvážny nápad prezidenta Kennedyho v čase, keď mala veda a technika v Spojených štátoch doslova ustlané na ružiach. Američania k sebe priamo vábili schopných vedcov, technikov a manažérov a výsledok sa dostavil. Z výsledkov projektu Apollo ťaží veda a technika dodnes. Mnoho ľudí zrejme netuší, ako veľmi úspech projektu ovplyvnil priamo i nepriamo svetové hospodárstvo, kultúru aj filozofiu.

V súčasnosti sa len začína uvažovať o repríze, lenže kozmonautika sa od tých čias zásadne zmenila na robotickú. Väčšinu vtedajších ľudských operácií na Mesiaci dnes možno uskutočniť robotmi s umelou inteligenciou. Mnohí hovoria, že je to lacnejšie a neohrozuje to ľudské životy v nehostinných podmienkach kozmického priestoru, hlavne za hranicami zemskej magnetosféry. Cynicky možno konštatovať, že človek pracujúci na Mesiaci je tam skôr na prekážku. Navyše na rozdiel od robotov bezpodmienečne vyžaduje veľmi drahý spiatočný lístok, o ktorý roboty nestoja.

Peter Vereš

astronóm, Centrum malých planét (Minor Planet Center) na Harvarde

Program Apollo a úspešné pristátie ľudí na Mesiaci rapídne naštartovalo kozmický program, predovšetkým lety ľudských posádok do vesmíru. Išlo o politicky motivovanú súťaž a hoci z nej vyšli víťazne Spojené Štáty, treba pripomenúť aj Sovietov, ktorí od pristátia na Mesiaci neboli ďaleko. Myslím si, že bez úspešného pristátia na Mesiaci by bol program letov do vesmíru omnoho pomalší. Aj vďaka programu Apollo sa začali stavať trvalo obývateľné vesmírne stanice, raketoplány, posielať sa sondy k planétam, asteroidom a kométam a vyvíjať sa technológie, ktoré dnes dennodenne pomáhajú každému z nás, napríklad navigácia GPS, meteorologické, televízne a telekomunikačné družice a ďalšie odvodené praktické technológie. Žiaľ, od letov Apollo rozpočet NASA klesol o jeden rád a ďalšie lety na Mesiac či plány letu ľudí k Marsu 70. a 80. rokov ostali na papieri.

Od nasledujúceho pristátia na Mesiaci – ak sa podarí – očakávam trvalú prítomnosť človeka na Mesiaci v blízkosti jeho južného pólu a na vesmírnej stanici okolo Mesiaca. Pôjde o úplne iný projekt ako Apollo. Tentokrát máme k dispozícii modernejšie technológie, o Mesiaci vieme podstatne viac a ide o dlhodobý a náročný plán. Opäť však bude záležať na tom, ako veľmi bude finančne a politicky podporovaný a či do programu vstúpia aj komerčné spoločnosti. Pri súčasnom rozpočte NASA a šibeničnom termíne roku 2024 som však skeptický, ale rád by som sa mýlil.

Norbert Werner 

astrofyzik, Masarykova univerzita v Brne a univerzita Eötvösa Loránda v Budapešti

Bez Apolla by ľudstvo prišlo o 

Blahoželáme, máte dobrých priateľov!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ Peter Vereš je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.

Alebo môžete .

Prvé pristátie na Mesiaci

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie