Denník N

Čínska vojna proti odpadu sa týka celého sveta

Plastový odpad v Indii. Ilustračné foto - TASR/AP
Plastový odpad v Indii. Ilustračné foto – TASR/AP

Ambiciózny šanghajský recyklačný program bude kriticky dôležitým testom toho, či si planéta dokáže poradiť s rastúcou kopou odpadu, ktorú produkuje.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Odpad je dnes v čínskom Šanghaji veľkou témou. Počnúc pondelkom, mesto bude od svojich obyvateľov a podnikateľov vyžadovať, aby triedili svoj odpad a recyklovateľné suroviny do rozdielnych nádob. Tento problém je veľmi akútny: Šanghaj každý rok vyprodukuje viac ako deväť miliónov ton odpadu a podobne ako každému inému čínskemu veľkomestu, mestu či dedine mu doteraz chýbal čo i len základný miestny recyklačný systém.

A Čína nie je sama. V roku 2018 sa odhadovalo, že množstvo odpadu vyprodukovaného do roku 2050 sa bude zvyšovať dvojnásobným tempom ako celkový počet ľudí na planéte a väčšina tohto rastu pripadne na rozvíjajúce sa krajiny. Kľúčové bude, či tieto štáty dokážu alebo nedokážu vytvoriť formálne recyklačné systémy, ktoré by dokázali zvládnuť svetovú produkciu odpadov a minimalizovať dôsledky na životné prostredie. Čínska skúsenosť bude prvým a kriticky dôležitým testom.

Chvála zberačom odpadu

Vo väčšine krajín sveta ťahá recykláciu dopredu skôr zisk než starosti o životné prostredie. Recykláciou sa totiž do veľkej miery zaoberajú ľudia zbierajúci odpad všade, kde ho nájdu. Je to špinavá, ale veľmi efektívna práca. Napríklad v 9-miliónovom Nankingu, ležiacom čosi vyše 300 kilometrov od Šanghaja, títo zberači odpadu zachránili v roku 2015 asi až 80 percent všetkých recyklovateľných surovín, ktoré mesto odhodilo. Nie je to málo, pretože ide asi o pol milióna ton.

Bez týchto ľudí, ako to na svoju škodu zistil Peking, keď pred olympiádou v roku 2008 z ulíc vytlačil stovky tisíc zberačov odpadu, sa táto hmota v meste len hromadila. (Predstavitelia mesta im nakoniec v tichosti dovolili vrátiť sa ešte predtým, než sa hry začali.) Nanešťastie, s tým, ako sa krajina stáva bohatšou, sa zamestnanie zberača odpadov stáva menej atraktívnym. K dispozícii začínajú byť lepšie platené pracovné príležitosti a bohatí vlastníci domov, prirodzene, odmietajú, aby sa v ich smetiach prehrabávali nejakí iní ľudia. Aj samotné mestá vytláčajú preč malé a neatraktívne zberne druhotných surovín, ktoré vykupujú tovar od zberačov odpadu a udržiavajú tak neformálne odvetvie v chode.

Pokus číslo dva

Čínska vláda tento problém predvídala už v roku 2000, a preto vybrala osem miest vrátane Šanghaja, aby tam vyskúšala pilotné mestské recyklačné programy. Všetky však dopadli hrozne. Nielenže mestám chýbalo vybavenie a priestory na recykláciu, ale ani obyvatelia nedostali žiadnu podporu či poučenie o tom, ako odpad triediť a prečo je to také dôležité. A táto ignorancia naďalej trvá. Ako ukázal jeden minuloročný prieskum na vzorke 3600 respondentov z veľkých čínskych miest, takmer tri štvrtiny z nich nedokázali povedať, ako správne triediť odpad na recykláciu.

Bez ohľadu na tieto problémy sa vláda o niečo podobné pokúša znova. V roku 2017 mocná čínska Štátna rada prijala plán, ktorého cieľom je triedenie odpadu vo veľkých čínskych mestách. Miestne špecifiká nechala na regionálnych úradníkov a v uplynulých dvoch rokoch už niektoré mestá začali so skromnými pilotnými programami.

Triedime pod dohľadom susedov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie