Drucker chce byť novým Smerom s ľudskou tvárou

Je zjavné, že Tomáš Drucker ide do politiky. Jeho profesionálne natočené video, ktoré zverejnil na Facebooku cez víkend, je štart kampane. Chce ním povedať, že sa nebojí osobného kontaktu, že si váži ľudí v regiónoch, veď za nimi aj plánuje cestovať naprieč celým Slovenskom.

Zároveň to však pre neho bude aj test, do akej miery bolo jeho šokujúco vysoké umiestnenie v poslednom rebríčku popularity agentúry Focus náhoda, alebo napríklad dôsledok metodológie výskumu.

Ak chce Drucker pomýšľať na úspech, musí vzhľadom na krátkosť času pred parlamentnými voľbami konať rýchlo – najneskôr začiatkom septembra by mal ukázať stranu, ľudí a program. A ani vtedy nebude jasné, či to bude stačiť.

Zo spomínaného prieskumu vyplýva, že by mal mať sympatizantov naprieč politickými stranami. Medzi voličmi Smeru a SNS dokonca počet tých, ktorí mu dôverujú, prevyšuje tých, ktorí mu neveria. V Smere je na štvrtom mieste, po Pellegrinim, Ficovi a Dankovi. V SNS je na tom ešte lepšie, patrí mu tretia priečka za Dankom a Pellegrinim.

Nemáme v tejto chvíli iné dáta, ale už z tých dostupných je jasné, že práve tu bude loviť. Napokon, už vo svojom prvom videu s tým začal – rozprával o pomoci mladým rodinám, o dôstojnom živote pre seniorov, nepriamo odkázal na neschopnosť Smeru urobiť viac než rozprávať o trinástom dôchodku či o zdravotníctve, ktorému vo Ficovej tretej vláde dva roky šéfoval.

Predseda Smeru sa nateraz tvári, že nejaký Drucker ho neohrozuje, pretože si nevie predstaviť, ako si „kaviarenský liberál“ sadne s ľuďmi z malých dedín, aby im uveriteľne rozprával o sociálnych opatreniach. A treba povedať, že Fico má v niečom pravdu.

Drucker naozaj nie je sociálny demokrat karpatského typu na obraz Roberta Fica a ani Petrovi Pellegrinimu sa v tejto disciplíne minimálne zatiaľ nedokáže rovnať.

V porovnaní s Ficom je Drucker za nemastného-neslaného – aj keď šikovného a odhodlaného – politika. Doteraz sa vždy pridal tam, kde sa naskytla šanca. Najskôr bol v partii SDKÚ, potom kamarát s Počiatkom a Kaliňákom a teraz sa ide hrať na disidenta, ktorý oslabí Smer.

Navyše, je otázne, či sympatizanti Druckera medzi voličmi Smeru budú ochotní za ním aj reálne odísť. Posledné prieskumy ukazujú, že Smer ostáva na svojich 20 percentách a muselo by dôjsť naozaj k veľkému šoku, aby sa niečo na tom menilo.

Pripusťme napríklad, že Drucker by mohol presvedčiť nespokojného Pellegriniho. Ale čo by tak asi robil v Druckerovej strane? Opäť podpredsedu? Bývalý premiér? To nedáva zmysel.

Drucker však neplánuje volebné víťazstvo, jeho plánom musí byť preliezť do parlamentu a mať čo najväčší koaličný potenciál. Môže sa pokúsiť hrať to na nového Bugára. Na takýto cieľ vám stačí vziať každému (Smeru, SNS a ešte niekomu) trochu.

A ak mu to vyjde, aj taký Andrej Kiska, ktorý už niekoľkokrát stihol povedať Druckerovi „nie“, svoje rozhodnutie ešte prehodnotí. Lebo, čo si budeme hovoriť, Drucker je predsa len menšie zlo ako Boris Kollár.